Štúrovo

Z Wikipédie

Štúrovo

Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Nitriansky
Okres:	Nové Zámky
Región:	Podunajsko
Poloha:	47° 47' 56" s. š. 18° 43' 24" v. d.
Nadmorská výška:	110 m n.m.
Rozloha:	13,12 km²
Počet obyvateľov:	11 708 (2002)
Hustota obyvateľstva:	892 obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	{{{Kód}}}
EČV:	NZ
PSČ:	943 01
Telefónna predvoľba:	0 36
Oficiálne adresy
Adresa:	Mestský úrad Štúrovo Nám. slobody 1 943 01 Štúrovo
Web:	www.sturovo.sk
E-mail:	primator@sturovo.sk
Telefón:	75 11 073
Fax:	75 11 472
Politika
Primátor:	Mgr. Ján Oravec (NEKA)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Štúrovo je mesto ležiace v Nitrianskom kraji.

[úprava] Polohopis

[úprava] Časti obce

K Štúrovu patrili v minulosti obce Nána a Obid, ktoré sa postupne po roku 1989 od mesta odčleňovali.

[úprava] Ulice

Pešia zóna v Štúrove

Pešia zóna v noci

Štúrovo má od 9. septembra 2005 pešiu źónu, ktorá bola postavená za 6 mesiacov. Náklady na postavenie pešej zóny činili 48 miliónov Sk. Európska únia na túto stavbu prispela sumou 40 000 000 Sk. Po otvorení pešej zóny sa v meste vytvoril systém jednosmerných ulíc slúžiacich na parkovanie.

[úprava] Vodné toky

Mestom preteká rieka Dunaj. Okolím mesta pretekajú rieky Hron a Ipeľ, ktoré sa tu vlievajú do Dunaja.

Dunaj pri Štúrove

[úprava] Vodné plochy

V okolí mesta sa nachádzajú umelé vodné nádrže, ktoré priaznivo vplývajú na mikroklímu okolia

Dunaj z Ostrihomu

Most Mérie Valérie (s kupole baziliky)

[úprava] Symboly obce

Erb mesta tvorí štít s dvoma modrými pásmi, ktoré symbolizujú sútok Dunaja a Ipľa. Kohút prezrádza pôvodný názov mesta - Kakath. Na hlave má päťcípy hrebeň vyjadrujúci 5 veľkých požiarov, ktoré postihli v minulosti mesto.

[úprava] História

Mesto vďaka výhodnej polohe bolo osídlené už v praveku. Dokazujú to rozsiahle archeologické výskumy. Mesto bolo dôležitým dunajským brodom už v dobe rímskej. Anavum bolo jedným z predností chýrneho „Limes Romanus“, vybudovaného v období cisárstva. Z týchto čias pochádza a k tomuto okoliu sa viaže vzácna pamiatka, prvé literárne dielo, ktoré vzniklo na našom území.

Veľké zmeny nastávali koncom 9. storočia, príchodom prvých maďarských kmeňov. Ostrihom sa stal prvým sídlom uhorských kráľov z rodu Árpádovcov a tento fakt mal veľký význam aj na rozvoj osady Kakath, založenej na mieste dnešného Štúrova. Prvú písomnú zmienku o obci nájdeme v zakladacej listine opátstva v Hronskom sv. Beňadiku z roku 1075 v ktorom panovník daroval kláštoru desať domov prievozníkov a časť pôdy nachádzajúcej sa v chotári Kakathu. V roku 1189 zavítal do Kakathu a Ostrihomu nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý sa so svojím krížiackym vojskom poberal na výpravu do Svätej zeme.

Keď Turci roku 1541 obsadili Budín, osud krajiny rozdelenej na tri časti bol spečatený. Ich následné 150-ročné panstvo prinieslo pustošenie a množstvo vojen. Kakath ležal na hranici okupovaného územia, a tak sa dostal do víru protitureckých bojov a stavovských povstaní. V roku 1594 sa pokúsilo cisárske vojsko dobyť od Turkov Ostrihom a Parkan, ale výprava gróga Mikuláša Pálffyho a arcikniežaťa Jozefa skončila neúspechom.

V 60. rokoch 17. storočia sa Parkan ocitá znovu v ohni ťažkých bojov. Na jar 1683 sa veľkovezír Kara Mustafa rozhodol zasadiť Habsburgovcov posledný úder a preto sa so svojou 250 000 armádou vypravil na Viedeň. Súčasne „kurucký kráľ“ a spojenec Turkov Imrich Thököly ovládol územie dnešného Slovenska. Kresťanské vojská sa 7. októbra 1683 priblížili k Parkanu. Sobieskeho jednotky tvorili predvoj armády a napriek zákazu hlavného velenia podnikli samostatnú akciu . Turci Poliakom pripravili pascu a pri „Údolí plaču“ (Siralomvölgy) ich 1 500 pobili. 9. októbra zaútočili cisárske a poľské vojská na Parkan. Turecká armáda rátala s pomocou Thökölyho kurucov, ale ten sa nedostavil včas, lebo toto spojenectvo mu už nebolo vhodné. Spojenecké vojská Turkov pri Parkane porazili. Takto sa mesto oslobodilo spod tureckého jarma a zapísalo do dejín Európy.

Na žiadosť ostrihomského arcibiskupa, cisár Karol III. udelil 6. augusta 1724 mestu právo organizovať ročne 4 jarmoky. dodnes sa zachoval jeden, ktorý sa koná pravidelne v októbri. Parkanské trhy šimona a Júdy nadväzovali na bratislavske michalské trhy. Kupci z bratislavy sa potom presúvali do Parkanu. Parkanské trhy boli známe po celej strednej európe a zatienili aj Ostrihomské trhy.

Za panovania Márie Terézie boli Parkanu opätovne udelené mestské výsady, stal sa okresným mestom. Vybudovala sa Hradská cesta, ktorá viedla z Viedne, cez Bratislavu, Trnavu, Parkan, Ostrihom do Budína.

V roku 1918 sa mesto stáva pohraničným mestom Československej republiky. V roku 1919 je mesto obsadené maďarskou armádou, ktorá bola nakoniec porazená Čechoslovákmi.

Ďalší vývoj nastáva v roku 1938, kedy sa na základe viedenskej arbitráže mesto pripojilo k Maďarsku. V rokoch 1944 a 1945 nastávajú ťažké boje, ktoré končia 25.marca oslobodením parkanu sovietskimi vojskami. Po tomto roku nastáva dlhoročna odluka mesta od svojho suseda - Ostrihomu.

Počas vlády komunistov nastáva priemyselný rozvoj mesta. Vybudovali sa Juhoslovenské celulózky a papierne (dnes Kappa), rozširila sa železničná stanica(2. najväčšia v SR).

Po revolúcii nastáva uvolnenie atmosféry, štátne podniky sa predali, čo rapídne zvýšilo nezamestnanosť. Dnes už mnoho ľudí pochopilo, že z priemyslu mesto nevyžije a tak sa preorientovali na turizmus, pretože počet turistov v meste každoročne rastie.

1. mája 2004 sme sa stali obyvateľmi Európskej Únie a vzťahy so susedným Ostrihomom sa ešte viac zlepšili a sú na najlepšej úrovní akú sa dá dosiahnuť. Pri prechode cez most si človek ani neuvedomí že prešiel hranice, ale len že prešiel z jednej časti mesta do druhej. Mesto s Ostrihomom organizuje spoločné podujatia, či už športové, kurtúrne…

[úprava] Politika

[úprava] Mestské zastupiteľstvo

Mestské zastupiteľstvo v Štúrove tvorí 17 poslancov, ktorí sú volení na 4 roky v komunálnych voľbách.

[úprava] Obyvateľstvo

V Štúrove žije 11708 občanov. Z toho je národnosti slovenskej 28,13% obyvateľstva a národnosti maďarskej 68,74%.

[úprava] Partnerské obce

Partnerskými mestami Štúrova sú Ostrihom (Esztergom) v Maďarsku, talianske mesto Castelerano a rumunské mesto Baraolt.

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

V meste je rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku 1701.

[úprava] Divadlo

V meste sa nachádza mestské kultúrne stredisko MsKS.

[úprava] Múzeá

Mesto Štúrovo má vlastné mestské múzeum

[úprava] Hudba

[úprava] Stavby

[úprava] Pamiatky

[úprava] Pomníky

[úprava] Parky

[úprava] Šport

[úprava] Pravidelné podujatia

Pravidelnými podujatiami v meste sú jarné a jesenné dni mesta, Jarmok Šimona a Júdu (v októbri), otvorenie a zatvorenie letnej sezóny, pivný festival.

[úprava] Kulinárske špeciality

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

Mesto je s okolitým svetom spojené cestami, železnicou a vodnou cestou. Štúrovom prechádza dôležitý železnicný Eurokoridor IV. Štúrovská nákladná železničná stanica je druhá najväčšia na Slovensku, po Čiernej nad Tisou.

Štúrovo má 2 prístavy - osobný a nákladný. Oba tieto prístavy sú využívané minimálne.

[úprava] Dôležité firmy

[úprava] Školstvo

Združená stredná škola Štúrovo, http://www.soupst.sk

[úprava] Osobnosti

[úprava] Čestné občianstvo

Čestné občianstvo mesta bolo udelené 2 požiarnikom, ktorí zachraňovali ľudské životy pri požiari 12 poschodového panelového domu v Štúrove dňa 12.8.2003. Ich mená sú: kpt. Ladislav Rozsnyó a ppráp. Tibor Košan

[úprava] Cena obce

Mestské ocenenie Pro Urbe získali nasledovní: Ernest Zahovay, Ľudovít Simonyi, Miloš Zelinka, Rastislav Kužel, Jozef Kužel, Mikuláš Vércse, József Sarlós, Marianna Hégliová, DFS KISBOJTÁR, Ing. Jozef Slabák, CSc, Ján Lábik, Juraj Jung, Mikuláš Lengyelfalusy, Prof. Dr. Ing. Zoltán Agócs , PhD., Július Barta, Ing. Július Bartusz.

[úprava] Významné osobnosti

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy

Mestá a obce okresu Nové Zámky (3+59)

31.12.2003

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../%C5%A1/t/%C3%BA/%C5%A0t%C3%BArovo.html"

Kategória: Mestá na Slovensku

We provide Linux to the World