Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko

Z Wikipédie

Ústavní činitelia
Politický portál
Politika na Slovensku Ústava Slovenskej republiky
Prezident: Ivan Gašparovič Predseda vlády: Robert Fico Predseda NR SR: Pavol Paška Vláda Slovenskej republiky
Voľby na Slovensku
Parlamentné voľby: 1990 · 1992 · 1994 · 1998 · 2002 · 2006 Prezidentské voľby: 1999 · 2004 Ďalšie voľby na Slovensku: EP 2004 · VÚC 2001 · VÚC 2005
Politické strany a hnutia
KDH · ĽS-HZDS · SDKÚ-DS SMER · SMK-MKP · SNS · ďalšie...
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO OECD · OBSE · Vyšehradská štvorka
uprav box

Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko, skratka ĽS-HZDS, (do roku 2003 Hnutie za demokratické Slovensko, skratka HZDS) je parlamentná a vládna politická strana pôsobiaca na Slovensku. Od roku 1998 do volieb v roku 2006 strana pôsobila v opozícii. Predsedom strany (spočiatku hnutia) je od jej vzniku Vladimír Mečiar.

Subjekt vznikol odštiepením od VPN. V rámci tohto hnutia 5. marca 1991 vznikla platforma pod názvom Za demokratické Slovensko. Za svoj cieľ si vytýčila podporu politiky vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. O necelé dva mesiace bol Mečiar odvolaný z funkcie, čo viedlo k odchodu Mečiara a jeho prívržencov do vlastného politického zoskupenia. Nové hnutie bolo zaregistrované Ministerstvom vnútra SR 3. mája 1991. Ustanovujúci snem hnutia sa konal 22. júna 1991 v Banskej Bystrici.

Obsah

1 Vedenie strany
2 Volebné výsledky
3 Volebné preferencie
4 Snemy strany
5 Politici Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko
6 Pozri aj
7 Externé odkazy

[úprava] Vedenie strany

Vedenie ĽS-HZDS (k 12. decembru 2005):

Vladimír Mečiar – predseda
Zdenka Kramplová – ústredná tajomníčka
Tibor Mikuš – predseda Rady strany
Viliam Veteška – podpredseda
Milan Urbáni – podpredseda

[úprava] Volebné výsledky

1992 (voľby do SNR) – 37,26% hlasov a 74 mandátov v národnej rade, čím získalo takmer absolútnu väčšinu v parlamente. HZDS vytvorilo vládu spoločne so SNS.
1994 (parlamentné voľby) – kandidovalo v koalícii s Roľníckou stranou Slovenska. Koalícia so ziskom 34,96% hlasov vyhrala voľby. Získala 61 mandátov v národnej rade a vytvorila vládu spoločne so SNS a ZRS.
1998 (parlamentné voľby) – 27,00% hlasov a 43 mandátov v parlamente, čo znamenalo síce víťazstvo vo voľbách, ale HZDS sa nepodarilo získať koaličných partnerov na vytvorenie vlády a preto bolo nútené odísť do opozície
2002 (parlamentné voľby) – 19,50% hlasov a 36 mandátov v národnej rade. Znovu to znamenalo víťazstvo vo voľbách, ale tak isto ako pred štyrmi rokmi nebolo HZDS schopné zostaviť vládu a zostalo v opozícii.
2004 (voľby do Európskeho parlamentu) – 17,04% hlasov a 3 mandáty v Európskom parlamente. ĽS-HZDS skončila tesne druhá za SDKÚ.
2006 (parlamentné voľby) – 8,79% hlasov a 15 mandátov v národnej rade. HZDS vytvorilo vládnu koalíciu spolu so stranou SMER a SNS.

[úprava] Volebné preferencie

Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR. (Pozn.: Od júla 2006 sa skúmajú sympatie k politickej strane.)
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok	I	II	III	IV	V	VI	VII	VIII	IX	X	XI	XII
2004	.	.	.	.	.	.	16,9	18,7	15,0	14,3	15,7	15,4
2005	13,9	16,5	15,6	12,9	13,8	13,6	13,6	12,3	11,6	12,4	12,5	11,8
2006	13,3	11,5	12,8	14,3	10,9	12,9	10,5	10,4	11,8	11,1	.	.

[úprava] Snemy strany

[úprava] Snem roku 2000

Na tomto sneme, konanom 18. marca, sa HZDS pretransformovalo z občianskeho hnutia na stranu ľudového typu. Za predsedu bol zvolený Vladimír Mečiar, podpredsedami sa na základe jeho návrhov stali Zdenka Kramplová, Miroslav Maxon, Ján Gabriel, Jozef Kalman a Jozef Božík.

[úprava] 10. republikový snem 2001

[úprava] Voľby vedenia strany

Na 10. republikovom sneme HZDS, ktorý sa konal 20. apríla 2001 v Nitre, bol do funkcie predsedu strany znovuzvolený Vladimír Mečiar. Podpredsedom pre zahraničie sa stal Rudolf Žiak, ktorý tento post zastával od roku 2000. Podpredsedom pre ekonomiku sa znovu stal Sergej Kozlík. Novým podpredsedom HZDS pre médiá sa stal Ján Kovarčík. Podpredsedom pre verejnú správu sa stal šéf Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák a pre sociálne veci Vojtech Tkáč. Delegáti tiež zvolili ústrednú tajomníčku hnutia, stala sa ňou Eva Antošová, primátorka Novej Dubnice. Hospodárom HZDS sa stal exminister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ján Jasovský, ktorý vo funkcií vystriedal Petra Novotného.

[úprava] Republikový snem 2003

[úprava] Voľby vedenia strany

Na republikovom sneme HZDS, ktorý sa konal 14. júna 2003 v Púchove, bol Vladimír Mečiar znovu zvolený do funkcie predsedu strany. Lídrom pre budúce parlamentné voľby sa stal Viliam Veteška (neskôr ho však z funkcie stiahli a nahradili V. Mečiarom), za lídra pre voľby do Európskeho parlamentu zvolili na sneme Sergeja Kozlíka. Šéfom tieňového kabinetu a predsedom Rady HZDS sa stal Tibor Mikuš. Podpredsedom pre zahraničie zostal Viliam Veteška, pre sociálnu oblasť Anton Blajsko a pre médiá Ján Kovarčík. Podpredsedom pre vnútornú politiku sa stal Milan Urbáni a pre verejnú správu Ľuboš Lackovič. Delegáti nezvolili podpredsedu pre ekonomiku, o jeho osobe rozhodne republikové predstavenstvo. Ústredným tajomníkom sa stal František Blanárik.

[úprava] Zmena názvu

Snem schválil zmenu názvu strany z HZDS na Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS).

[úprava] Republikový snem 2005

[úprava] Voľby vedenia strany

Na republikovom sneme ĽS-HZDS, ktorý sa konal 4. júna 2005 v Prešove, bol Vladimír Mečiar znovu zvolený do funkcie predsedu strany. Hlasovalo za neho 255 z 257 delegátov s hlasom rozhodujúcim. Počet podpredsedov strany bol znížený zo šesť na dvoch. Na návrh Vladimíra Mečiara boli za podpredsedov zvolení doterajší podpredsedovia Viliam Veteška a Milan Urbáni. Za ústredného tajomníka zvolili delegáti snemu opätovne Františka Blanárika. Počet členov politického grémia ako najužšieho straníckeho vedenia sa znížil zo 16 na 8. Opätovne sa ozvali hlasy, dokonca od popredných predstaviteľoch strany, o nedemokratickom spôsobe volieb.

[úprava] Koaličný potenciál ĽS-HZDS

Dlhodobým problémom strany bol nízky, prípadne neistý koaličný potenciál. Časť novinárov a politikov o ňom dokonca hovorila ako o nulovom. Napriek tomu, že strana vyhrala parlamentné voľby v rokoch 1998 aj 2002, v oboch prípadoch nedokázala nájsť vhodných a ochotných partnerov na zostavenie vlády. Podľa Vladimíra Mečiara sa o budúcich koaličných partneroch malo rozhodnúť v roku 2006. Spomínal pritom možnú spoluprácu s SDKÚ, alebo SMERom.

[úprava] Nové témy

Vladimír Mečiar nastolil na sneme myšlienku rozdelenia Národnej rady SR na dve komory - Snem (dolnú komoru) a Senát (hornú komoru). Snem by tvorilo 120 poslancov a Senát 30. Snem by mal právomoc schvaľovať zákony, kým Senát by kontroloval súlad slovenských zákonov s euroústavou i Ústavou SR a mal by právo podávať aj výklad slovenskej ústavy. V prípade, že by našiel nezrovnalosti, vrátil by Snemu predmetnú právny predpis obsahujúci právne normy na opätovné prerokovanie. Ak by Snem pri zákonoch jednoduchou väčšinou a pri ústavných zákonoch trojštvrtinovou väčšinou normu opätovne schválil, vstúpila by do platnosti.

Právomoci prezidenta a premiéra sú podľa Mečiara v súčasnej ústave definované veľmi široko a duplicitne, preto navrhol zlúčenie oboch funkcií pod patronát prezidenta, ktorého by občania naďalej volili priamo. Ďalšou možnosťou by bola úprava prezidentských kompetencií tak, aby plnil funkcie len v prípade ústavných kríz, pričom legislatívne úlohy prezidenta by prevzala druhá komora parlamentu.