Ľudmila Podjavorinská
Z Wikipédie
| Ľudmila Podjavorinská | |
|---|---|
| slovenská spisovateľka | |
| Narodenie | 26. apríl 1872 Bzince pod Javorinou, Slovensko |
| Úmrtie | 2. marec 1951 Nové Mesto nad Váhom, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ľudmila Podjavorinská (vl. menom Ľudmila Riznerová, pseudonymy Božena, Damascena, Ľ. Šeršelínová, Ľ. Špirifangulínová, Ľudka, Ľudmila, Ľudmila Ružodolská, Ľudmila Veselohorská, Ľ. Vrzalovská, M. Ružodolský, Milko Ružodolský, Nechtík, Nevädza, Podjavorinský, Sojka, Teta Ľudmila a i.) (* 26. apríl 1872, Horné Bzince, teraz Bzince pod Javorinou – † 2. marec 1951, Nové Mesto nad Váhom) bola slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodila sa v učiteľskej rodine, ktorá sa v roku 1910 presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Vzdelanie získala v Bzinciach. Pracovala krátko ako úradníčka Červeného kríža, ako nevydatá pomáhala otcovi v škole, no väčšinu života žila len zo skromných príjmov za literárnu prácu v periodikách.
[úprava] Tvorba
Svoje prvé práce uverejňovala v peštianskych Slovenských novinách a časopise Vlasť a svet v rokoch 1887 – 1888. Na Slovensku jej prvé diela vychádzali od roku 1892 v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, neskôr spolupracovala s detskými časopismi Zornička a Dětský máj. Začínala vydávaním básní, no už čoskoro sa rozhodla venovať i próze. Vo svojich dielach zobrazovala trpké osudy obyčajných ľudí, no tiež hlboko nazrela do ľudských duší. Vo svojich dielach z vidieckeho a molomestského prostredia opísala s kritickým nadhľadom každodenné rodinné starosti. I keď v začiatkoch literárnej kariéry využívala často komickosť postáv i situačnú komiku, neskôr vyostrila konflikty, či už sociálne alebo etické, čím sa jej diela stali hlbšími, vážnejšími a postavy tragickejšími. Svojou tvorbou sa od začiatku radí do obdobia realizmu, kde sa približuje kvalitou takým autorom, ako sú Svetozár Hurban-Vajanský, Martin Kukučín alebo Jozef Gregor-Tajovský. Vo svete slovenskej literatúry sa však zapísala najmä ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti.
[úprava] Dielo
[úprava] Tvorba pre dospelých
- 1892 – Kmotrovia figliari
- 1892 – Za neistými túžbami, humoreska
- 1893 – Sokovia, humoreska
- 1893 - Protivy
- 1894 – Rôznymi cestami
- 1895 - Dozvuky
- 1895 – Z vesny života, zbierka lyrických veršov
- 1896 – „Ideál“
- 1896 - Pozde
- 1897 – Za šťastím
- 1897 - Ondráš
- 1898 – Z domova
- 1899 – Fako Ďura Kotúlku, humoreska
- 1899 – Pod svietňom, humoreska
- 1900 - Postupne
- 1903 – Po bále, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
- 1905 – Na bále, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
- 1905 – V otroctve, novela
- 1906 – Blud, novela
- 1906 – Kde sa vzal
- 1909 – Dvaja bratia a Nešťastie pôvodcom šťastia
- 1910 – Žena, novela
- 1914 - Otrok
- 1915 – Prelud, veršovaná novela (Slovenské pohľady)
- 1930 – Balady, poézia
- 1937 – Mária z Magdali, poézia
- 1942 – Piesne samoty, poézia
- 1946 – Balady a povesti, poézia
[úprava] Tvorba pre deti
- 1908 – Slovenská chalúpka, báseň
- 1909 – Oráč, báseň
- 1909 – Sadaj, slnko, sadaj, báseň
- 1921 – Kytka veršov pre slovenské dietky, zbierka veršov pre deti
- 1930 – Zajko Bojko, veršovaná rozprávka
- 1930 – Veršíky pre maličkých
- 1930 – Medový hrniec
- 1931 – Čarovné skielka, knižka rozprávok a poviedok
- 1932 – Baránok boží
- 1939 – Škovránok
- 1942 - Zvonky
- 1943 – Čin-čin, veršovaná rozprávka
- 1947 - Klásky
