Nebukadnesar II.
Z Wikipédie
Nebukadnesar II. (menej správne: Nabukadnezar (II.); v Biblii Nabuchodonozor) bol v rokoch 605 – 562 pred Kr. kráľ Novobabylonskej ríše. Bol členom 2. chaldejskej dynastie, syn Nabopolasara. Za jeho vlády Novobabylonská ríša dosiahla najväčší rozmach. Do dejín sa zapísal víťazstvom nad Egyptom v bitke pri Karchemiši, monumentálnymi stavbami v Babylone, ako aj úlohou v biblickej Knihe Daniel.
Ešte za vlády svojho otca Novobabylončania dobýjali (sčasti egyptské) oblasti Palestíny a Sýrie, jedným z hlavných veliteľov bol pri týchto výpravách ako kráľovský syn práve Nebukadnesar (II.). Roku 605 pred Kr. dobyl strategické mesto Karchemiš (na Eufrate; Bitka pri Karchemiši) s egyptskou posádkou a následne dobyl celú Palestínu a Sýriu. Táto bitka znamenala definitívny zánik Asýrskej ríše a stratu vplyvu Egypta na Strednom východe
Po smrti svojho otca sa stal novobabylonským kráľom (605 pred Kr. – 562 pred Kr.). Už ako kráľ pokračoval v bojoch v Sýrii a roku 601 sa neúspešne pokúsil dobyť Egypt. 16. marca 597 pred Kr. a opätovne roku 587 pred Kr. dobyl Jeruzalem (587 úplné zničenie) a po oboch dobytiach boli tisíce obyvateľov Jeruzalema odvedené do Babylonu (tzv. babylonské zajatie). Po roku 587 potom podobne 13 rokov obliehal fenický Tyros. Roku 585 pred Kr. sprostredkoval Nebukadnesar mier medzi susednou Médskou a Lýdskou ríšou. Za Nabukadnesara dosiahla Novobabylonská ríša najväčší mocenský aj územný rozmach. Ríša bola organizovaná podľa novoasýrskeho vzoru. Nabukadnesar sa ale preslávil aj stavebnou činnosťou. Dal prestavať Babylon (Ištarina brána, hradby, dokončenie stavby babylonskej veže čiže zikkuratu Etemenanki v chrámovej sústave boha Marduka Esagile atď.) a medzi Eufratom a Tigrisom postaviť tzv. médsky múr severne od Babylonu. Do Babylonu dal vybudovať aj cestu zo Sýrie, ktorá slúžila jednak na strategické účely a jednak na prepravu dovážaného luxusného tovaru.
Tradične sa označuje aj ako Nebukadnesar Veľký, ale jeho ničenie Jeruzalemských chrámov a porážka Judského kráľovstva, ktoré mali za následok jeho hanobenie v židovskej histórii a v Biblii, je príčinou odlišného pohľadu na túto historickú osobnosť u kresťanov a židov a v súčasnom Iraku, kde je naopak považovaný za veľkého historického vodcu.
