Gejza Dusík

Z Wikipédie

Gejza Dusík (* 1. apríl 1907, Zavar – † 6. máj 1988, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ. Patrí medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby.

Gejza Dusík je spolutvorcom dejín nášho hudobného umenia, spolu so svojimi generačnými druhmi Alexandrom Moyzesom, Eugenom Suchoňom a Jánom Cikkerom. Hoci pôsobil na poli zábavného žánru, jeho vklad do hudobnej moderny, ako tvorcu slovenskej národnej operety, je veľmi významný.

Po maturite v roku 1928 absolvoval štyri semestre Lekárskej fakulty na univerzite v Bratislave. Keďže už v čase gymnaziálnych štúdií bol autorom viacerých obľúbených tanečných piesní, medicínu zanechal, a rozhodol sa venovať iba hudbe. Odišiel študovať na Nové viedenské konzervatórium (Neues Wiener Conservatorium) kompozíciu. Strávil tam roky 1932 – 1936. Už v roku 1935, teda ešte pred absolvovaním konzervatória, mala v Slovenskom národnom divadle v Bratislave premiéru jeho prvá opereta Tisíc metrov lásky. Napísal ju na námet dobovej veselohry Emanuela Brožíka, na textoch spolupracoval dr. Juraj Haluzický.

Gejza Dusík je autorom asi 250 tanečných piesní, hudobných komédií a operiet, Celkove napísal dvanásť operiet, z nich do roku 1945 bola najpopulárnejšia Modrá ruža na libreto dr. Pavla Braxatorisa. Socialistické umenie operetu dlho odmietalo ako buržoázny prežitok. Bol to však práve Gejza Dusík a jeho dlhoročný verný libretista Pavol Braxatoris, ktorí na javisku Novej scény oživili tradíciu v roku 1954 operetou Zlatá rybka.