Biológia
Z Wikipédie
- Články z oblasti biológie vo Wikipédii, pozri: Kategória:Biológia.
Biológia (grec. bios, βιος - život; logos, λογος - slovo) je náuka o živote. Toto všeobecné vyjadrenie zahŕňa viaceré skutočnosti:
- V užšom zmysle je biológia veda o živých organizmoch, takých, ako ich poznáme na planéte Zem. Ale určenie presnej hranice medzi živou a neživou prírodou je niekedy problematické (v prípade vírusov, viroidov a priónov). Preto presné vymedzenie predmetu biológie nie je jednoznačné.
- V širšom zmysle slova je biológia skupinou disciplín, klasických aj moderných, ktoré sa zaoberajú štruktúrou, funkciou a úrovňou organizácie (molekulárna, bunková, orgánová, ...) živých organizmov. Venuje sa aj vývojovým zmenám druhov - evolúcia. Na úrovni vzájomných vzťahov organizmov a ich vzťahov so životným prostredím študujú živú prírodu etológia a ekológia.
- Zaoberá sa tiež praktickým využitím živej prírody človekom (aplikácia poznatkov v poľnohospodárstve, medicíne, farmakológii a pod.).
Obsah |
[úprava] Dejiny biológie
- Hlavný článok:Dejiny biológie.
Biológiu ako vedu definovali nezávisle Gottfried Reinhold Treviranus (Biologie oder Philosophie der lebenden Natur, 1802) a Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, rytier z Lamarcku (Hydrogéologie, 1802), ktorý ju uviedol takto:
- „Všetko, čo vo všeobecnosti patrí medzi rastliny a živočíchy, ako aj všetky schopnosti vlastné každej z týchto bytostí bez výnimky, tvoria jedinečný a rozsiahly objekt samostatnej vedy, ktorá zatiaľ nebola založená, nemá ešte názov a ktorú ja pomenujem biológia.”
Zavedenie samotného slova biológia sa niekedy spája s menom Karl Friedrich Burdacha a rokom 1800, ale objavuje sa už v názve tretieho zväzku Philosophiae naturalis sive physicae dogmaticae: Geologia, biologia, phytologia generalis et dendrologia, publikovanom v roku 1766 Michael Christoph Hanovom.
[úprava] Hlavné disciplíny
Vzhľadom na rozsiahly predmet záujmu biológie je nutné rozčleniť ju do jednotlivých disciplín. Jedno z kritérií triedenia týchto disciplín vychádza z určenia rôznych úrovní organizácie živej hmoty. V snahe dosiahnuť v rámci biológie všeobecné porozumenie vznikli prirodzené premostenia medzi disciplínami (hraničné, interdisciplinárne vedy).
| Úroveň štúdia | Príklad objektov | Disciplíny |
|---|---|---|
| molekulárna | biomolekuly: bielkoviny, DNA | organická chémia, biochémia, molekulárna biológia |
| mikroskopická | stavba bunky (organely) | cytológia |
| jednobunkové organizmy | mikrobiológia | |
| orgány, tkanivá | fyziológia, histológia | |
| makroskopická | organizmy, jednotlivci | anatómia, etológia |
| populačná | kolónie, populácie, metapopulácie | biológia populácií, genetika populácií |
| druhová | druh | fylogeografia |
| naddruhová | skupiny druhov, ekosystémy | fylogénia, ekológia |
Medzi ďalšie disciplíny spojené s biológiou patrí genetika, náuka o dedičnosti. Jedným z kľúčových pojmov biológie je princíp evolúcie. Vývojom organizmov sa zaoberá fylogénia, paleontológia študuje fosílne organizmy za účelom objasnenia ich evolúcie. Všetky biologické disciplíny sa opierajú o taxonómiu (systematiku), ktorej objektom záujmu je pomenúvanie a klasifikácia živých organizmov.
[úprava] Vybrané biologické a hraničné disciplíny
Anatómia - Antropológia – Aplikovaná biológia - Astrobiológia - Bakteriológia - Behaviorálna biológia - Biofyzika - Biogeografia - Biochémia - Bioinformatika - Bionika - Biotechnológia - Botanika - Cytológia - Ekológia - Envirobiológia - Entomológia - Epidemiológia - Etológia - Evolučná biológia (s Ontogenézou a Fylogenézou) - Farmakobiológia - Fykológia - Fyziológia - Genetika a Epigenetika - Geobotanika - Histológia - Chronobiológia - Imunológia - Kryptobiológia - Lichenológia - Medicína - Mikrobiológia - Molekulárna biológia - Morfológia - Mykológia - Neurobiológia - Oológia - Paleontológia (s paleobotanikou a paleozoológiou) - Parazitológia - Protozoológia - Sociobiológia - Taxonómia - Teoretická biológia - Virológia - Zoológia
[úprava] Základné delenie organizmov
Hlavný článok: Systém živých organizmov
Jedno z častých delení v minulosti bolo delenie živých organizmov do piatich ríš:
- Monera - prokaryotické organizmy,
- Protista - jednobunkové eukaryotické organizmy žijúce samostatne alebo v kolóniách,
- huby
- rastliny
- živočíchy
Dnes je tento systém väčšinou nahradený novým delením na domény a ríše, zohľadňujúcim charakter bunkového jadra (prokaryotické a eukaryotické), bunkových membrán a bunkovej steny:
- Archaea - skupina prokaryotických organizmov, ktoré sa niektorými vlastnosťami podobajú baktériám, inými eukaryotickým organizmom
- eubaktérie - ostatné prokaryotické organizmy
- eukaryoty - jednobunkové alebo mnohobunkové eukaryotické organizmy
Existuje ale aj veľa iných delení.
| Prírodné vedy |
|---|
| Astronómia | Biológia | Ekológia | Chémia | Geografia | Fyzika | Matematika | Vedy o Zemi |
