Veličná

Z Wikipédie

Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Žilinský
Okres:	Dolný Kubín
Región:	Dolná Orava
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	462 m n.m.
Rozloha:	29,302 km²
Počet obyvateľov:	870 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	30 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1272
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	510165
EČV:	DK
PSČ:	027 54
Telefónna predvoľba:	0 43
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Veličná 164
Web:	www.velicna.sk
E-mail:	velicna@stonline.sk
Telefón:	588 22 01
Fax:	582 23 40
Politika
Starosta:	JUDr. Anton Bukna
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Veličná je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela zo 14. storočia, a aj evanjelický kostol.

Obsah 1 Pôvodný názov 2 Rodáci 3 HISTÓRIA OBCE 4 Externé odkazy

[úprava] Pôvodný názov

Velikavesz, Nagyfalu, Veľká Ves. V roku 1420 sa objavuje prvýkrát pomaďarčený názov obce "Nag Flaw". Domáci názov "Welkeg Wsy" teda Veľkej Vsi z roku 1595 (pretrvával ešte v 19. storočí), hovorí že obec už vynikala svojou veľkostou.

Krátko tu pôsobil aj známy slovenský maliar Martin Benka.V tom čase tu bol Ján Vojtaššák ako správca fary a Martin Benka u neho bol ubytovaný.

[úprava] Rodáci

• Mikuláš Baticius ( - 1635) - ev. farár, básnik
• Peter Michal Bohúň (29.9.1822 - 20.5.1879) - učiteľ, akademický maliar, národovec.
• Ján Cimrák (14.11.1859 - 1.6.1926) - ev. farár.Písal pod pseudonymom Bralský a Dolský.
• Ján Čaplovič (15.5.1905 - 21.2.1979) - profesor, historik.
• Pavol Čaplovič (7.3.1917 - 5.6.1994) - učiteľ, archeológ.
• Štefan Dzian (29.12.1695 - 11.5.1779) - kňaz - jezuita. Napísal spisy Arcis Davico sive discordia a Beati Sulpici Severi.
• Peter Faltin (12.7.1924 - 4.4.1971) - hudobný pedagóg, muzikológ.
• JUDr. Ing. Peter Halaša (14.7.1919 - 24.11.1981) - vysokoškolský profesor.
• Mikuláš Huba (26.5.1891 - 6.2.1981) - štátny úradník (okresný náčelník, vládny radca) priekopník turistiky a fotografie.
• Peter Huba (28.6.1949) - historik, vydavateľ.
• Anna Hroboňová (5.3.1883 - 3.4.1949) - rodená Kňazovičová, ľudová spisovateľka.
• Ing. Juraj Chorvát (23.4.1895 - 21.9.1955) - architekt
• Jozef Janek (20.4.1912) - učiteľ, publicista.
• Oľga Jurkovičová (15.1.1895 - 20.12.1973) - rodená Kleinová - učiteľka, poetka.
• Ondrej Kalina (24.11.1867 - 19.4.1953) - vlastným menom Ján Smetanay PhDr, archivár, spisovateľ.
• Ján Muknay (13.7.1820 - 6.3.1890) - kat. farár, publicista.
• Dr. Ján Seberíni (1.1.1780 - 10.2.1857) - ev. kňaz, historik, spisovateľ.
• Matej Šulek (30.7.1784 - 28.7.1815) - ev. kňaz, historik
• Michal Staník (8.9.1767) - historik, šíriteľ ovocinárstva.
• Ctibor Zoch (17.3.1815 - 15.12.1865) - Pôvodným menom Timoteus Cochius, ev. farár, spisovateľ,

---

[úprava] HISTÓRIA OBCE

Vynikajúca poloha obce Veličná ju predurčovala k osídleniu. Husté osídlenie už v praveku dokazujú rôzne archeologické nálezy nielen priamo z obce ale aj nálezy z významnejších lokalít Istebného - Hrádku a Trnín. K osídleniu viedla výhodná poloha v najúrodnejšej časti Oravy, stará trhová cesta Oravou, spájajúca údolie Váhu a Turca s územím na poľskej strane Karpát.

Prvý písomný doklad o Veličnej je však až z roku 1272 - vtedy sa spomína ako "Magna Villa" v donačnej listine z roku 1272, ktorou panovník Ladislav udelil Hocymerovi "zem zvanú Revišné". V listine z roku 1370 sa Orava spomína ako stolica (župa) so sídlom vo Veličnej Veličná mala štatút mestečka už od 14. storočia. Podľa daňových súpisov z roku 1547 - 1548 patrila Veličná k Oravskému hradu a mala 55 domov. Mestečko sa postupne rozrastalo.Zábrež vznikla presídlením veličňanov za breh rieky Orava Oravská Poruba vznikla vyrúbaním lesa, ktorý užívali Veličňania. Municipálny zákon z roku 1871 zrušil štatút mestečka, Veličná sa stala obcou. Rímskokatolícka farnosť vznikla v roku 1351 a slúžila všetkým obciam od Kraľovian po Oravský Podzámok. Hospodársku štruktúru v tomto čase tvorilo poľnohospodárstvo, remeslá a obchod s poľskými trhovými strediskami.Významný bol soľný obchod.Soľ sa dovážala z Poľska z bane Wieliczka. Potvrdil to v roku 1525 panovník Ľudovít II. a tiež Ferdinand I. v roku 1548. Rudolf II. v roku 1583 potvrdil predchádzajúce privilégiá a povolil mestečku soľný sklad. Ferdinand II. v roku 1635 udelil Veličnej výsadu, podľa ktorej každý týždeň v pondelok sa konal slobodný trh na poľnohospodárske produkty, dobytok a mohli konať päť jarmokov do roka. Podľa daňových súpisov z roku 1547 - 1548 patrila Veličná k Oravskému hradu a mala 55 domov. Okolo roku 1640 Veličňania postavili nemocnicu s útulkom. 17. storočie však prinieslo mnoho zmien. Okrem stavovských nepokojov , Thökölyho, Pikovho povstania (spomínajú sa v kronike sťažnosti poddaných na šikanovanie zo strany prezimujucich žoldnierov,ničenie osnov na krosnách pri tkaní plátna šabľami vojakov) Najhoršia pohroma prišla v roku 1683, keď Veličnú vypálili spojené poľsko-litovské vojská Jána Sobieskeho, ktoré tiahli cez Oravu na pomoc Viedni proti Turkom. Pri požiari zhorel aj kostol v ktorom bol mestský aj župný archív. Bol to koniec rozvoja obce, ktorá sa formovala ako župná obec a mala ambície stať sa neskôr okresným mestom. Po požiari sa sídlo župy natrvalo presťahovalo do Dolného Kubína, ktorý bol v tom čase maličkou obcou. Z Veličnej sa v tom čase odsťahovalo množstvo poddaných do okolitých obcí. Dosvedčujú to aj urbárske súpisy, kde sa spomínajú priezviská, ktoré pôvodne existovali len vo Veličnej Obyvatelia znovu postavili domy, kostol. Hlavným zamestnaním naďalej ostáva poľnohospodárstvo a chov dobytka. Obilie sa mlelo v niekoľkých mlynoch, v roku 1740 vzniká v obci pivovar, v mnohých domoch sa rozšírilo pálenie pálenky. Ako najstaršie remeslá sa spomínajú ševci, čižmári, krajčíri, garbiari, murári, tesári, hrnčiari, kováči a zámočnci. Mnohé boli organizované v miestnych cechoch a nemalou mierou prispievali k rozvoju obce. V roku 1616 mol založený krajčírsky cech, v roku 1628 ševcovský, 1678 mäsiarsky Aj v rokoch 1871 - 1945 však v obci pôsobil väščí počet remeselníkov. Okrem obilia sa pestoval ľan a konope - základ výroby plátna ktoré sa upravovalo v mangľoch a farbilo nielen v miestnej farbiarni. V roku 1772 bol postavený mangeľ a v roku 1902 farbiareň. Široko - ďaleko bola známa modrotlač Greguškovcov a Páltikovcov. Založenie školy možno predpokladať po vzniku farnosti. v 14. storočí.Tolerančný patent umožnil aj vo Veličnej založiť evanjelickú faru a školu. Kostol postavili v roku 1785, faru v roku, 1789, a školu 1793. V kaštieli po roku 1918 bola chýrna gazdinská škola, ktorá sa dodnes spomína nielen na Orave. Po roku 1948 tu bola poľnohospodárska majstrovská škola, ktorá sa zmenila na účtovnícku. Posledné lesnícke učilište zaniklo roku 1970. Obec bola oslobodená 5.apríla 1945. Vývoj po roku 1945 nepriaznivo ovplyvnila stavebná uzávera v súvislosti s predpokladanou výstavbou vodnej priehrady. Výstavba rodinných domov sa sústredila v priestore medzi Veličnou a jej časťou Revišné. Dňa 2.marca 1958.sa konala ustanovujúca schôdza socialistického poľnohospodárkeho družstva JRD.

Zdroj údajov [1] A Magyar Országos Levéltár adatbázisai [2]

Mestá a obce okresu Dolný Kubín (1+23)	31.12.2003
Bziny | Dlhá nad Oravou | Dolný Kubín | Horná Lehota | Chlebnice | Istebné | Jasenová | Kraľovany | Krivá | Leštiny | Malatiná | Medzibrodie nad Oravou | Oravská Poruba | Oravský Podzámok | Osádka | Párnica | Pokryváč | Pribiš | Pucov | Sedliacka Dubová | Veličná | Vyšný Kubín | Zázrivá | Žaškov

[úprava] Externé odkazy

• [3]
• A Magyar Országos Levéltár adatbázisai [4]

Mestá a obce okresu Dolný Kubín (1+23)	31.12.2003
Bziny | Dlhá nad Oravou | Dolný Kubín | Horná Lehota | Chlebnice | Istebné | Jasenová | Kraľovany | Krivá | Leštiny | Malatiná | Medzibrodie nad Oravou | Oravská Poruba | Oravský Podzámok | Osádka | Párnica | Pokryváč | Pribiš | Pucov | Sedliacka Dubová | Veličná | Vyšný Kubín | Zázrivá | Žaškov