Terciér
Z Wikipédie
Terciér (alebo treťohory, novovek Zeme) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum. Pojem terciér (treťohory) bol v roku 2004 Medzinárodnou komisiou pre stratigrafiu oficiálne zrušený, v roku 2005 bol znova povolený, ale len ako neformálne označenie obdobia 65,5 až 2,588 miliónov rokov.
Definoval ho r. 1810 A. Brongniart, resp. r. 1833 Ch. Lyell. Názov pochádza z označenia „Montes tertiarii“ zavedeného v roku 1759 G. Arduinom pre málo spevnené súvrstvie severotalianskych Álp.
Začali sa pred 65,5 (+/- 0,3) miliónmi rokov; táto hranica sa opiera hlavne o vyhynutie amonitov a veľkých plazov, horná hranica je (v závislosti od definície) 2,588 miliónov (koniec ľadovej doby v širšom zmysle) alebo 1,806 miliónov rokov (koniec pleistocénu).
Zahŕňajú paleogén a časť neogénu. Paleogén sa ďalej delí na epochy paleocén, eocén, oligocén. Z neogénu do treťohôr patrí miocén a pliocén. Na biostratigrafické členenie sa používa hlavne nanoplanktón a planktónne dierkavce.
Medzi významnú faunu patria mäkkýše, žraloky, nastáva veľký rozvoj vtákov a cicavcov.
Z flóry prevládajú zástupcovia krytosemenných rastlín, preto majú veľký význam na výskum palinologické rozbory. V treťohorách prebehli mladšie fázy alpínskeho vrásnenia, zanikli morské panvy severne od Álp, výrazná bola sopečná činnosť. Z hľadiska klimatológie pokračuje teplé obdobie z mezozoika, vrcholí v strednom eocéne.
