Svätopluk (knieža)
Z Wikipédie
Svätopluk (tiež Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk)(? - 894) bol od 50. rokov 9. stor. kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a Rastislavovým spoluvládcom, potom 871-894 tretím a najvýznamnejším panovníkom Veľkej Moravy (mal titul kráľ (rex)). Dátum jeho narodenia nie je známy, zomrel v roku 894. Pochádzal z dynastie Mojmírovcov.
Obsah |
[úprava] Knieža a spoluvládca
Svätopluk bol synovcom kniežaťa Rastislava, ktorý pochádzal niekde z oblasti dnešného Slovenska. Koncom 50-tych rokov 9. stor. sa Svätopluk stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva. V roku 867, po jednom (neúspešnom) východofranskom útoku, Rastislav dal Nitrianske kniežatstvo (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy), Svätoplukovi aj do léna. Najneskôr v tomto roku došlo de-facto k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti, pričom však už dávno predtým Svätopluk nebol iba jedným z Rastislavových kniežat, ale priamo Rastislavovým spoluvládcom. Fuldské anály napríklad spomínajú Nitrianske kniežatstvo ako „krajinu Svätopluka“ a odlišujú ho od Rastislavovej (vlastnej) Moravy. Podobne pápež adresoval v roku 869 list Gloria in excelsis „Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi“ (ich kniežatsvá – Moravské, Nitrianske a Panónske – tvorili Metodovu arcidiecézu). Aj posolstvo k Michalovi III. z roku 862, z ktorého potom vzišla misia Cyrila a Metoda, vyslali Rastislav a Svätopluk explicitne spolu.
[úprava] Cesta k moci
V roku 870 Svätopluk zveril Nitranske kniežatstvo pod ochranu Východofranskej ríše a Rastislavovi vypovedal poslušnosť. Ten sa pokúsil Svätopluka zabiť a obnoviť svoj vplyv v Nitrianskom kniežatstve. Svätoplukovi sa ale podarilo Rastislava zajať a následne ho predal do rúk východofranského kráľa Ľudovíta Nemca, dlhoročného Rastislavovho oponenta. Rastislava oslepili a až do smrti väznili v niektorom bavorskom kláštore.
Okrem toho poslali vlastných ľudí (grófov Viliama a Engelšalka) do Rastislavovej dnešnej Moravy (čiže západnej Veľkej Moravy) ako regentov. Svätopluk na Slovensku, ktorý dúfal, že sa teraz sám stane vládcom aj v Rastislavovej časti ríše, odmietol uznať túto východofranskú okupáciu, za čo ho (spolu so svätým Metodom) uväznili. Roku 871 potom v lete vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením Slavomíra. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že im pomôže poraziť povstanie. Prepustený Svätopluk sa však obrátil proti Frankom, porazil ich a stal sa novým vládcom Veľkej Moravy. Svätoplukovo víťazstvo znamenalo definitívny koniec akejkoľvek východofranskej nadvlády vo Veľkej Morave.
[úprava] Kráľ
Svätopluk musel odraziť ďalšie franské útoky (871, 872). Roku 874 uzavreli vyslanci Svätopluka s Ľudovítom Nemcom Forchheimský mier. Odvtedy začal Svätopluk k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia (Čechy a Lužice 890, Sliezsko 880, Vislansko 874, Maďarsko 881/884 - pozri ďalej). Za Svätopluka dosiahla Veľká Morava svoj najväčší rozsah, často sa preto označuje aj ako Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša.
V 70. rokoch 9. stor. Svätopluk reorganizoval veľkomoravskú spoločnosť, ako aj vojsko. Jeho model potom neskôr použili aj štáty Čechy, Poľsko a Uhorsko. Práve ich veľkomoravské korene sú to, čo tieto štáty spájalo po celý stredovek.
Roku 880 došlo k prvému pokusu rozdeliť ríšu na diecézy. Jediné známe biskupstvo (podliehalo arcibiskupovi Metodovi) vzniklo v Nitre na čele s franským biskupom Wichingom. V tom istom roku vyhlásil pápež Veľkú Moravu za léno Svätej stolice, čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s Východofranskou ríšou. Samotný Svätopluk sa tým stal de jure kráľom (hoci ho občas aj predtým označovali ako „rex“). Veľká Morava bola už v tom čase na Panónii nezávislým arcibiskupstvom. Asi o rok neskôr bol v Nitre založený prvý kláštor dnešného Slovenska. Čoskoro nato však arcibiskup Metod zosadil Wichinga ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Wiching Svätoplukovi napísal falšovaný „pápežský“ list, podľa ktorého sa má Metod vyhnať z Veľkej Moravy. Krátko pred Metodovou smrťou (885)však Wichinga na základe lží znova vymenoval za biskupa a ten dal roku 886 vyhnať Metodových žiakov z Veľkej Moravy a zrušil používanie staroslovenskej liturgie. Vo Veľkej Morave sa znova presadila latinská liturgia a nemeckí (východofranskí) kňazi. Svätopluk síce vždy podporoval latinských kňazov (vedených Wichingom) a preto toleroval aj ich boj proti slovanským kňazom, čoskoro ale zistil, že Wiching sa proti nemu opakovane spolčoval s kráľom Arnulfom.
Roku 882 vpochodoval Svätopluk ako spojenec Karla III. do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi v Panónii Arnulfovi Korutánskemu, ktorý potom presvedčil Bulharsko, aby si vydobilo späť územia, ktoré v predošlom roku v dnešnom východnom Maďarsku dobyl Svätopluk. Svätopluk však Bulharov porazil a v rokoch 883 a 884 dokonca pripojil k Veľkej Morave Panóniu, čiže územie Arnulfa Koruránskeho. Toto dobytie mu v lete roku 884 potvrdil Karol III. na vrchu Chuomberg (mons Comianus) pri Viedenskom lese. Zároveň bol znova vyjednaný trvalý mier medzi Východofranskou ríšou a Veľkomoravskou ríšou. Arnulf Korutánsky pri týchto rokovaniach získal Bavorsko a istý slovanský knieža Braslav získal územie medzi Drávou a Sávou. Roku 885 potom Svätopluk uzavrel aj mier s Arnulfom Korutánskym, a to jednak preto, že už bolo jasné, že sa Arnulf stane novým východofranským kráľom (887), a jednak preto, lebo Svätopluk bol krstným otcom Arnulfovho nemanželského syna Zwentibolda (Zuentibolda, čiže Svätopluka), neskoršieho kráľa Lotrinska. Prostredníctvom Zuentibolda sa mimochodom dostal aj dnešný slovenský znak (ktorý priniesli Cyril a Metod na Slovensko) do Lotrinska ako tzv. lotrinský kríž. Napriek mieru vznikli v rokoch 888-889 medzi Arnulfom Korutánskym a Svätoplukom konflikty kvôli Panónii.
Roku 888 zomrel Bořivoj I., knieža Čiech, a Svätopluk sa stal aj panovníkom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. Roku 890 uznal Arnulf Korutánsky na "Omuntesperch"u (dnes Amandhegy-Pannonhalma alebo Omuntesdorf) mierom, ktorý dlho nevydržal, Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli 892 vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská Braslava. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si Arnulf aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch 892 a 893.
[úprava] Smrť
Svätopluk zomrel roku 894. Na smrteľnej posteli vyzýval svojich synov k odporu voči Frankom a rozhodnému úsiliu za zachovanie politickej moci Veľkej Moravy. Legenda o troch Svätoplukových prútoch hovorí o troch jeho synoch a následníkoch, bezpečne doložení sú z nich prví dvaja:
- Prvý, Mojmír II., sa po otcovej smrti stal veľkomoravským kráľom;
- Druhý syn, Svätopluk II., dostal do léna Nitrianske kniežatstvo;
- Tretí syn, Pre(d)slav, zas dostal do léna pravdepodobne Bratislavu s okolím, ktorá po ňom dostala aj meno Preslava (z toho:Pressburg).
Krátko po roku 894 došlo medzi synmi k roztržke a začal sa rozpad Veľkej Moravy.
