Ratio educationis
Z Wikipédie
Ratio educationis bol organizačný poriadok pre školskú sústavu v Uhorsku, ktorý publikovala Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada za vlády Márie Terézie 2. augusta 1777.
[úprava] Charakteristika
Položil základy veľkej reformy školstva, umožnil vytváranie škôl s vyučovacím materinským jazykom a vydávať príslušné učebnice. Obsahoval aj študijný a disciplinárny poriadok. Cieľom výchovy bol v zmysle osvietenských myšlienok občan.
Citát z odstavca 1 (dôležitého pre nemaďarské národy v Uhorsku):
- Každý jednotlivý národ (pokiaľ je to, pravda, možné) by mal mať školy s vlastným vyučovacím jazykom, na čele ktorých majú stáť učitelia dobre ovládajúci nielen rodný ale aj iné jazyky, ktoré sa v kráľovstve častejšie používajú…
Vytvoril jednotnú školskú sústavu od ľudových škôl po univerzitu:
- Ľudové školy (kde sa žiaci učili okrem písania, čítania, počítania aj základy hospodárenia; vyučovacím jazykom bol materinský jazyk):
- typ 1 (na dedinách): 1 učiteľ (tzv. triviálne školy)
- typ 2 (v mestách pre remeselníkov): 2 učitelia (tzv. hlavné školy)
- typ 3 (v mestách pre remeselníkov a obchodníkov): 3 učitelia (tzv. hlavné školy)
- typ 4 (v sídlach dištriktov): výchova učiteľov ľudových škôl (tzv. normálky alebo vzorové školy)
- Latinské školy (vyučovací jazyk latinčina):
- 1. stupeň: všeobecné vzdelávanie (tzv. gramatické školy)
- 2. stupeň: rozšírenie všeobecného vzdelávania (tzv. humanitné triedy; spolu s gramatickými triedami tvorili gymnázium)
- 3. stupeň: dva roky filozofie a práva (tzv. akadémie; určené pre šľachtické deti; celkovo ich bolo 5, z toho na Slovensku v Trnave a Košiciach)
Ľudové školy by sme dnes označili ako základné, prvý a druhý stupeň latinských škôl ako stredné školy a akadémie (s výhradami) ako univerzity.
