Panónia
Z Wikipédie
Panónia bola rímska provincia medzi stredným Dunajom a Sávou, zriadená za cisára Augusta v roku 6-9 po Kr. po tzv. panónskom povstaní (územie budúcej provincie bolo dobyté už 12-9 pred Kr.).
Rozkladala sa v dnešnom západnom Maďarsku (tzv. Zadunajsku), východnom Rakúsku (najmä Viedenská panva), Slovensku (len Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo a prípadné predpolia limes Romanus pri Dunaji), časti Slovinska, severnom Chorvátsku a zo Srbska v oblasti Sirmia. Názov Panónia sa používal aj stáročia po zániku vojenskej a civilnej moci Ríma v tejto oblasti (okolo 400 po Kr.).
Pôvodne ju obývali Ilýri a Kelti, ktorí boli koncom 1. stor. pred Kr. romanizovaní. Prispelo k tomu zakladanie nových osád a budovanie pevností najmä pozdĺž limes Romanus. Pôvodne bola Panónia administratívne spojená s Dalmáciou v provincii Illyricum, roku 9 sa osamostatnila. Za Trajána bola rozdelená na Hornú Panóniu (Pannonia Superior; západná časť) s hlavným mestom Carnuntum a Dolnú Panóniu (Pannonia Inferior; východná časť) s hlavným mestom Aquincum (v súčasnosti Budapešť, konkrétne časť Óbuda). Za Diokleciána došlo k reorganizácii: z Pannonie Superior vznikla na severe Pannonia Prima a na juhu Pannonia Savia, z Pannonie Inferior na severe Pannonia Valeria a na juhu Pannonia Secunda.
Do Panónie smerovali všetky útoky germánskych kmeňov z územia Slovenska a naopak, z Panónie prenikali Rimania na naše územie.
Cez Panóniu sa realizovali vojenské, obchodné i kultúrne styky obyvateľov územia dnešného Slovenska s rímskym impériom.
Koncom 4. stor. a začiatkom 5. stor. sa Panónie zmocnili germánske kmene Vandalov, Gótov).
Roku 433 Rím oficiálne územie odstúpil Hunom. V 2. štvrtine 5. stor. najmä za Attilu, patrila k centrálnym oblastiam hunskej ríše. Po jej zániku ju ovládli Gepidi a Longobardi.
V pol. 6. stor. sa v Panónii usadili Avari, ktorí vytvorili rozsiahlu ríšu. Koncom 5. a zač. 6. stor. začali najmä do severnej Panónie prenikať Slovania, ktorí po úpadku avarskej moci osídlili aj južnú Panóniu. V 2. pol. 9. stor. tu vzniklo Blatenské kniežatstvo a severná časť niekoľko rokov patrila do Veľkej Moravy. V 9. storočí sa ako Horná Panónia označovalo len okolie Carnunata (medzi Tullnom, Györom a Szombathely) a ako Dolná Panónia ostatné územie.
V roku 900/901 sa do Panónie presunula podstatná časť starých Maďarov. Koncom 10. storočia vznikol v severnej Panónii uhorský štát a slovanské osídlenie postupne podliehalo maďarizácii.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
