Nauka reči Slovenskej
Z Wikipédie
Nauka reči Slovenskej, v modernej slovenčine: Náuka reči slovenskej, je kniha napísaná Ľudovítom Štúrom v roku 1844, v ktorej opisuje pravopisný a gramatický systém svojej verzie spisovného slovenského jazyka založenej na stredoslovenskom nárečí.
Vydaná bola v roku 1846 v Bratislave na 216 stranách v Tatríne. Časti znova vyšli v reedícii v roku 1943 a v 5 zväzkoch diela Slovenčina naša (Bratislava 1957). Faksimilová reedícia originálneho vydania vyšla v roku 2006.
Obsahuje:
- Predhovor a Úvod (v nich rozoberá miesto slovenčiny medzi slovanskými jazykmi)
- časť Slovenská gramatika (3 diely: lexikológia a sémantika; flexia; skladba)
Štúr v diele vychádza z evolučnej teórie jazyka a z koncepcie o príbuznosti inodeurópskych jazykov a v ich rámci slovanských jazykov. Jazyk delí na gramatiku a slovnú zásobu. Rozlišuje produktívne a neproduktívne jazykové prvky. V pravopise presadzuje fonetický princíp, ale sekundárne zohľadňuje aj morfematický princíp.
[úprava] Externé odkazy
- http://www.juls.savba.sk/nrs – kompletný text knihy na WWW stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra
