Milič Sypták

Z Wikipédie

doc. RNDr. Milič Sypták (* 22. marec 1907, Prusinovice – † 3. december 1983, Brno) bol český matematik.

Narodil sa 22. marca 1907 v Prusinoviciach. Pochádzal z rodiny evanjelického kňaza. Základnú školu vychodil v rodnej obci, reálne gymnázium v Holešove, kde r. 1925 maturoval. Štúdium matematiky a deskriptívnej geometrie absolvoval r. 1929 na brnenskej univerzite a technike. V rokoch 1930– 1932 pôsobil u prof. L. Seiferta na univerzite v Brne, potom bol kratší čas učiteľom meštianskej školy vo Zvolene. V rokoch 1933– 1938 bol asistentom prof. J. Hronca na brnenskej technike a po odchode prof. Hronca na Slovensko suploval jeho prednášky až do násilného uzavretia českých vysokých škôl nacistami. Za okupácie pôsobil ako profesor na reálnom gymnáziu v Novom Městě na Moravě a na priemyselnej škole v Hradci Králové. Po oslobodení sa na podnet akademika E. Čecha vrátil do Brna na pedagogickú fakultu, odkiaľ r. 1949 externe a od r. 1950 natrvalo prešiel na Prírodovedeckú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Tu pracoval na katedre matematiky a na katedre geometrie, na ktorej bol v rokoch 1964– 1970 vedúcim. Zameranie vedeckej činnosti doc. Syptáka výrazne ovplyvnili tri významné osobnosti československej matematiky – akademici E. Čech, O. Borůvka a J. Hronec. Na podnet O. Borůvku sa venoval štúdiu diferenciálnej geometrie špeciálnych kriviek v p-rozmernom euklidovskom priestore. Prvé dve práce o nadkružniciach a nadskrutovniciach boli uverejnené v Comptes Rendus v Paríži. Aj úspešná doktorská dizertácia (RNDr.) z r. 1934 sa zaoberá touto tematikou. Rozvinutím problematiky boli výsledky o zovšeobecnených nadkružniciach a nadskrutovniciach, evolventách nadkružníc a logaritmických a mocninových špirálach. Počas pôsobenia na brnenskej technike bol stálym účastníkom chýrneho Čechovho topologického seminára. V Bratislave bol spoluorganizátorom seminára o komplexnej projektívnej geometrii, v ktorom vyrástlo niekoľko mladých vedeckých pracovníkov. Ťažiskom životného diela doc. Syptáka bola jeho rozsiahla pedagogická činnosť, v ktorej uplatnil svoj široký matematický rozhľad a hĺbku svojich odborných a metodických skúseností. Bol príslušníkom prvej generácie vysokoškolských učiteľov, ktorá budovala základy slovenskej vysokoškolskej matematiky. Vyučoval temer všetky geometrické disciplíny, no najbližšie mal k elementárnej a neeuklidovskej geometrii. Výchovou úspešných absolventov a ašpirantov získal si na tomto poli veľké zásluhy o rozvoj slovenskej matematiky. R. 1969 mu bol udelený titul Zaslúžilého učiteľa. V osobnom živote bol veľmi skromný, pedantný, vo vzťahu k študentom a spolupracovníkom bezprostredný, srdečný, s veľkým porozumením pre ich starosti a problémy. Zomrel 3. decembra 1983 v Brne.