Macrianus Minor
Z Wikipédie
Macrianus Minor alebo Titus Fulvius Iunius Macrianus (* † 261) bol uzurpátor rímskeho trónu, ktorý ovládal spolu so svojim bratom Quietom v rokoch 260 – 261 východné provincie impéria. Jeho otcom bol správca vojenskej pokladne a dozorca nad zásobovaním Fulvius Macrianus, meno matky je neznáme.
Macrianovská uzurpácia súvisela so zajatím cisára Valeriána Peržanmi (jún 260) a následným bezvládím na východe rímskej ríše (Valeriánov syn Gallienus sa zdržiaval v tom čase na západe). Revoltu zorganizoval asi v septembri 260 Macrianov rovnomenný otec po dohode s veliteľom Ballistom (Callistom), ktorému sľúbili hodnosť prefekta pretoriánov. Macrianus sám ani jeho brat Quietus politiku príliš neovplyvňovali, obaja boli ešte veľmi mladí. Ich otec potom cisársku hodnosť neprijal, pretože bol ochrnutý na jednu nohu (podľa predstáv súčasníkov mal byť cisár fyzicky zdravý).
Roku 261 sa Macrianus a jeho otec vypravili na Západ proti cisárovi Gallienovi, aby si vynútili uznanie svojej vlády. Quietus zostal na Východe. Bitka, ktorá sa odohrala kdesi v Illyriku s Gallienovými vojvodcami Aureolom a Domitianom skončila katastrofálnou porážkou oboch Macrianov a ich smrťou.
