Karpaty
Z Wikipédie
Karpaty sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi 210 000 km². Sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy.
[úprava] Poloha
Nachádzajú sa na území Rakúska, Česka, Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Rumunska, Maďarska a Srbska. Majú dĺžku okolo 1 500 km. Najvyšší bod Karpát je Gerlachovský štít na území Slovenska s výškou 2 655 m n.m. Karpatský oblúk je vypuklý smerom na severovýchod, ťahá sa od predhoria pri Bratislave v Rakúsku až územie v Srbsku južne od Železných vrát.
Asi len 5 % ich rozlohy sa nachádza nad hranicou lesa. Nemajú žiadne časti trvale nad hranicou snehu a taktiež nemajú žiadne horské ľadovce.
[úprava] Vznik a vývoj
Karpaty vznikli v priebehu mladších treťohôr. Ich základ tvorili horniny, ktoré sa usadili v geosynkinálnych moriach už starohorách a prvohorách. Tieto horniny boli ešte niekoľkokrát prevrásnené a premenené na kryštalické bridlice. Neskôr magmatickou činnosťou vznikli počas varíského vrásnenia telesá zložené z granodioritov a žúl, tie neskôr vytvorili základ jadrových pohorí. Prvé veľké vrásnenie začalo v druhohorách asi pred 150 miliónmi rokov. V tej dobe prenikli do oblasti následky alpínskeho vrásnenia. Ceľkové dotváranie profilu pohoia bolo v mladších štvrohorách poznačené pohybmi ľadovcov medzi ľadovými dobami. Na vnútornej strane karpatského oblúka možno nájsť pozostatky vulkanickej činnosti, ktorá taktiež dotvárala reliéf krajiny.
[úprava] Rozdelenie
Horizontálne delenie:
- Vonkajšie Karpaty
- Vnútorné Karpaty
Hranicu medzi nimi tvorí takzvané bradlové pásmo.
Vertikálne delenie:
- Západné Karpaty - tieto ležia aj na Slovensku
- Východné Karpaty - tieto ležia aj na Slovensku (Hranicu medzi nimi tvorí východné úpätie Slánskych vrchov a Čergova.)
- Južné Karpaty
- Rumunské Západné Karpaty
- Transylvánska panva
- Srbské Karpaty
