John Dolmayan
Z Wikipédie
John Dolmayan (* 15. júl 1973) je bubeníkom americkej alternatívnej metalovej skupiny System of a Down.
Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality! Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
- zbiera komiksy - momentálne býva v San Fernarde - počúva Radiohead - začal hrať na bicie v 15-tich
Johnov život a začiatky s hudbou: - použité interview s magazínu Modern Drummer z roku 2001 - - v prípade záujmu poskytnem obsažnejší originál v angličtine -
John sa narodil 15. júla 1973 v Libanone, krajinu vtedy zmietala občianska vojna. „Pamätám si Libanon, bol veľmi pekný. Takisto si pamätám boje na uliciach, no časom to prestalo byť strašidelné, pretože som to zažíval od narodenia. Keď počujete padať bomby a lietať guľky po celý čas, stane sa to normálnym.“
Johnova rodina však Libanon opustila: „V jednu noc roku 1976 som plakal a rodičia ma zobrali do ich postele. Pár minút potom preletela stenou guľka a pristála na posteli na mieste, kde by bola moja hlava. Môj otec sa rozhodol: 'Vypadnime odtiaľto.' O dva týždne sme boli na Cypre, neskôr v Kanade (Toronto).“ John nakoniec skončil v LA.
John chcel byť už odmalička bubeníkom, ale jeho rodičia mu to nechceli dovoliť, jeho otec chcel aby robil niečo iné, aby bol schopný založiť rodinu. „Byť muzikantom je náročné, veď koľko skvelých jazzových bubeníkov robí v NY taxikárov?“ Napriek tomu John chcel hrať stále na bicie, každý rok na narodeniny si želal bicie. „Odjakživa som chcel byť bubeníkom, už asi od dvoch rokov. Vtedy som mimikou napodobňoval bubeníka z otcovej kapely“
Svojich vytúžených bicích sa dočkal až v päťnástich, kedy mu otec dal používané bicie Rogers. Neskôr si zaobstaral Ludwigs, na ktorých hral 10 rokov. Učil sa, s výnimkou pár lekcií, sám, jeho skutočným učiteľom boli albumy, napríklad: The Dickens, Iron Maiden, Rush, Slayer. Prípadne si pustil rádio a snažil sa hrať hocijaký song, aj keď nevedel čo to vlastne bolo.
Neskôr sa dostal k otcovým jazz albumom: Who's This, Stan Getz, Miles, Davis, Maynard Ferguson, Al DiMeola. Sadol si k nim a učil sa hrať. Na otázku, akú radu mu dal otec, opovedal : „Trénovať, trénovať, trénovať.“
Johnova prvá kapela bola inštrumentálna fúzia, ale nie veľmi dobrá. Druhá kapela mala speváka, ale boli to hippies zo severného Hollywoodu, teda miesta, kde sa presunula Johnova rodina. Táto kapela hrala len Hendrixa. Moc sa v tom nevyžíval, až kým nepočul čo Mitch Mitchell hral s Hendrixom. „Skvelý bubeník, potom to už bolo o inom.“ Tu hral dva roky, potom v pár ďalších kapelách a rýchlo sa zlepšoval. Celý čas cvičil a trénoval, vždy po práci (vystriedal asi 30 zamestnaní, meddzi nimi aj v Pepsi a UPS) a po večeroch hrával s kapelami v kluboch LA. Hral s dvoma rôznymi kapelami a k tomu trénoval. „Keď hráte denne 5 hodín, niečo sa naučíte.“
Potom sa dostal do kapely Middle Earth na 3 roky, o nej si myslel, že sa presadí. Ich posledný basák hrával v Soil, kapele Serja a Darona. Tak sa vlastne stretol so Systemom okolo roku 1995. System nebol spokojný so svojím bubeníkom a Middle Earth chcel hrať viac popovú hudbu. „Nemohol som hrať 'Mariah Carey' hudbu, to by bola pre mňa rana, nech by som mal akýkoľvek talent.“ Tak vlastne nahradil Andyho za bicími.
So Systemom hral asi rok, keď v roku 1997 podpísali zmluvu. V tom čase boli všetky ich vystúpenia pravidelne vypredané.