Ján Poničan
Z Wikipédie
| Ján Poničan | |
|---|---|
| slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista | |
| Narodenie | 15. jún 1902 Očová, Slovensko |
| Úmrtie | 25. február 1978 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ján Poničan (pseudonymy Ján Rob Poničan, rob a i.) (* 15. jún 1902, Očová - † 25. február 1978, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa v roľníckej rodine, no po predčasnej smrti rodičov ho vychovávali príbuzní. Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici a Lučenci. Neskôr pokračoval na vysokej škole technickej v Prahe, no po dvoch rokoch prestúpil na právo, ktoré ukončil v roku 1927. V roku 1924 vstúpil do KSČ. Pracoval v Bratislave ako koncipient, krátko i vo Zvolene. V roku 1930 bol uväznený za komunistické prejavy. V roku 1932 bol advokátskym koncipientom u V. Clementisa, o rok neskôr si otvoril vlastnú advokátsku prax. Zastupoval najmä robotníkov a komunistov. Advokátsku prax vykonával do roku 1947, neskôr bol tajomníkom Advokátskej komory, verejným a štátnym notárom. Po roku 1945 bol tajomníkom a podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov v rokoch 1958 - 1959 vedúcim maďarskej redakcie Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, neskôr potom až do roku 1964, kedy odišiel do dôchodku, bol riaditeľom tohto vydavateľstva.
[úprava] Tvorba
Svoje prvé verše uverejňoval vo viacerých časopisoch (Svojeť, Mladé Slovensko, Prava chudoby, Hlas ľudu a i.). Spolu s A. Siráckym, D. Okálim a V. Clementisom založil v roku 1924 časopis DAV. Vo svojich básniach vyjadroval svoje politické názory, revolučné a proletárske nadšenie, no tiež vlastný nepokoj, erotické a ľúbostné motívy, mestské zážitky (napr. z Paríža), ale tiež sociálne témy. Využíva melodickosť obrazov, poetické hľadanie rýmov. Okrem poézie, prózy a drámy tiež prekladal diela svetových dramatikov a ruských autorov (Sergej Alexandrovič Jesenin, Vladimír Vladimírovič Majakovskij), maďarských autorov (Endre Ady, Sándor Petőfi), ale tiež diela z bulharského jazyka.
[úprava] Dielo
[úprava] Poézia
- 1923 - Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, básnická zbierka, prvá zbierka slovenskej proletárskej poézie
- 1929 - Demontáž, básnická zbierka
- 1932 - Večerné svetlá, básnická zbierka
- 1934 - Angara, zbierka básní (zážitky z cesty po Sibíri)
- 1937 - Póly, zbierka básní
- 1941 - Divný Janko, poéma (v časopise Elán vyšla už v roku 1940)
- 1942 - Sen na medzi
- 1946 - Ivan Klas
- 1946 - Povstanie, cyklická báseň
- 1947 - Mesto, báseň o minulosti a prítomnosti Bratislavy
- 1949 - Na tepne čias, zbierka básní
- 1954 - Básne, výber veršov
- 1958 - Riava neutícha, zbierka básní
- 1962 - Ohne nad riekou, výber veršov
- 1967 - Držím sa zeme, drží ma zem, lyrické komentáre z ciest po vlasti i zahraničí
- 1972 - Špirála ľúbosť, výber vešov
- 1973 - Hĺbky a diaľky, zbierka básní
[úprava] Próza
- 1935 - Stroje sa pohli, román
- 1945 - Sám, zbierka poviedok
- 1945 - Pavučina (koncipovaný už v roku 1935), voľné pokračovanie románu Stroje sa pohli
- 1945 - Hôrny kvet, ľúbostná romanca
- 1946 - Treba žiť, román
- 1949 - Z čias-nečias, zbierka historický noviel
- 1959 - Po horách-dolinách, obraz prírodnej krásy Slovenska
- 1960 - A svet sa hýbe
- 1964 - Červená sedma, výber prózy
- 1973 - Jánošíkovci
- 1975 - Búrlivá mladosť
- 1979 - Dobyvateľ
[úprava] Dráma
- 1924 - Dva svety (predtým vychádzala na pokračovanie v Proletárskej nedeli)
- 1935 - Iskry bez ohňa
- 1936 - Bačov žart, rozhlasová veršovaná hra
- 1936 - Vzbura na rozkaz
- 1941 - Jánošík
- 1944 - Básnik a kráľ, veršovaná rozhlasová hra
- 1945 - Vzbura žien, rozhlasová veselohra
- 1949 - Čistá hra
- 1958 - Štyria
- 1962 - Všetkostroj, utopistická veršovaná hra (napísaná v 30. rokoch, vydaná až vo výbere z diela)
- Máje, libreto, ktoré zhudobnil Bartolomej Urbanec
[úprava] Tvorba pre deti a mládež
- 1953 - Deti, deti, pozrite, zbierka básní pre deti
- 1979 - Skaza hradu, historický román pre mládež (vydaný posmrtne)
[úprava] Preklady
- Jean-Baptiste Poquelin Moliére: Mizantrop, Lakomec, Tartuffe
- Alexander Sergejevič Puškin: Kamenný most, Mozart a Saliéri, Skúpy rytier
- Friedrich Schiller: Viliam Tell
- Pedro Calderón de la Barca: Dáma škriatok
- Carl Maria von Weber: Čarostrelec (preklad libreta)
