Hubošovce

Z Wikipédie

Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Sabinov
Región:
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	355 m n.m.
Rozloha:	582 km²
Počet obyvateľov:	421 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	1 obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	524492
EČV:	SB
PSČ:	082 66 (pošta Uzovce)
Telefónna predvoľba:	0 51
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
E-mail:	[mailto: ]
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality!
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Hubošovce (+ miestna časť Jur) sú obec na Slovensku v okrese Sabinov. Obec Hubošovce sa skladá z 2 častí, ktoré prešli samostatným a osobitným historickým vývojom. SVÄTÝ JUR (dnes uvádzaný ako Jur). Svätý Jur bol až do 20.storočia samostatnou obcou. Svätý Jur založili zemania maďarského pôvodu Tekulovci (Tekule), ktorí tu prišli v rámci politicko-správneho obsadzovania Uhorského kráľovstva. Názov usadlosti sa vzťahuje na patrocínium miestneho kostola, ktorým bol Svätý Juraj. Z toho vyplýva, že kostol bol výrazným sídliskovým činiteľom, keďže podmienil vytvorenie názvu usadlosti. Názov obce sa uvádzal v latinčine ako Sanctus Georgius, neskôr v maďarskom variante Zengyurg. Z toho vnikol aj nárečový slovenský názov Svätý Dzur. Najstaršie správy o Svätom Dzure sú v podozrivej listine z roku 1301 a v overenej, či pravej z roku 1307. Z toho vyplýva, že kostol so sídliskom, teda s kúriou zemanov, následne s farou a poddanskými domami tu jestvovali už od polovice 13. storočia (cca od roku 1250). Táto skutočnosť naznačuje, že Svätý Dzur bol v 14. storočí na strednom Šariši po Prešove, Sabinove a Veľkom Šariši ďalším významným administratívnym centrom v kraji (prvé písomné zmienky Prešova a Sabinova sú len o 54 a 53 rokov staršie). V 30. rokoch 14. storočia tu pôsobil farár Andrej, ktorý pochádzal z rodu Tekulovcov. Tekulovci názov sídliska používali aj v prídomku- Tekulovci zo Svätého Dzura. Zvláštnosťou je, že pri delení majetku bol Svätý Dzur stále spoločným majetkom, resp. sídliskom Tekulovcov, z čoho sa usudzuje, že Svätý Dzur bol najstaršou osadou Tekulovcov ako zemanov a v jeho širokom okolí boli najstaršie majetky zemanov. V druhej polovici 13. storočia a začiatkom 14. storočia (1250-1320) im patrili tiež Uzovský Šalgov, Rožkovany, Dubovica, smilniansky a radomský majetok. Zemania tu bývali aj v druhej polovici 14. storočia. Postupne sa však vetvili, rod sa rozdrobil, majetky delili. Tieto skutočnosti spolu s tou, že v 15. – 16. storočí tu už zemania nebývali mali za následok útlm sídliska a pokles administratívno-správneho a strategického významu obce, ktorej charakter sa zmenil a to zo zemianskeho sídla na poddanskú usadlosť. V 15. a 16. storočí tu žilo niekoľko sedliackych a želiarskych domácností patriacim zemanov z Uzoviec a Rožkovian, ktorí pochádzali z Tekulovského Svätodzurského rodu tak, ako aj zemania Rožkovaniovci, Gombošovci, Buzinkajovci, Uszovci a Zomboryovci, ktorí mali podiely na svätodzurskom majetku. V rokoch 1543 a 1551 tu boli len dve sedliacke usadlosti, žili tu aj dve želiarske rodiny, v druhej polovici 16. storočia tu sedliaci už nehospodárili,. Existencia školy je písomne doložená z roku 1587, išlo o konfesionálnu katolícku školu. V roku 1600 tu žili 4 želiarske rodiny a význam obce sa udržal vďaka prítomnému kostolu, fare a škole. Začiatkom 17. storočia obyvateľstvo prešlo na protestantizmus a rímsko-katolícka fara sa stabilne obnovila až koncom 17. storočia. Kostol bol pôvodne stavaný v honosnom gotickom štýle s patričnými nástennými maľbami a samozrejme gotickou vežou a lomenými oblúkmi, bočnými oltármi. V roku 1333 bol prestavaný, či rozširovaný. Túto architektúru však prekryla mladá renesančná úprava v 17. storočí a barokizovanie kostola v 18. storočí, čím sa architektonicky prekryla starobylosť kostola. V roku 1876 sa skončila oprava, či renovácia kostola, fara mala 2 duchovných. Ďalšia renovácia bola ukončená roku 1922 a posledná roku 2004. Podľa daňových súpisov môžeme zistiť, že okolo roku 1720 žilo vo Svätom Dzure asi 30-40 osôb. Koncom 18. storočia vlastnili pozemky v obci Jozef Pechy a Pal Zombory, ktorý tu však nebývali. V obci žilo 77 obyvateľov kresťanského, konkrétne katolíckeho vierovyznania, fungovala tu fara i škola. V roku 1815 bola vlastníkom dediny rodina Zombory z Rožkovian ako jedny z potomkov starého rodu Tekule. Počet obyvateľstva do roku 1869 osciloval okolo čísla 80, potom poklesol na 53 zrejme v dôsledku chorobnosti i emigrácie obyvateľstva. Od roku 1822 v obci žilo aj židovské obyvateľstvo. Podľa sociálnych ukazovateľov stagnáciu obec zaznamenáva začiatkom 2. polovice 19. storočia. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a chovom oviec.

HUBOŠOVCE Hubošovce ležia na pomedzí Spišsko-šarišského medzihoria a pohoria Čergov, v údolí potoka Dzikov, v nadmorskej výške 355m, do roku 1948 mali úradný názov Gombošovce. Pôvodný názov obce je maďarský variant Kysfalu, čo znamená Malá Ves. Bola založená na majetkoch maďarských zemanov Tekulovcov, ktorí jej dali taký názov. Vyjadrili ním menší rozsah oproti ich väčšej a staršej obci zvanej Nagyfalu v zmysle Veľká Ves, ktorá však zanikla v polovici 16. storočia. Najstaršia správa o Kysfalu je z roku 1409 o súdení viacerých šarišských zemanov a poddaných za krádeže. Dedina však jestvovala už dlhšie pred uvedeným rokom (prelom 13. a 14. storočia). Začiatkom 15. storočia tu bývali potomkovia Tekule zo Svätého Dzura- Gombos. Podľa ich prezývky dostala dedina nový názov Gombosfalu. Vlastník dediny Ján Gombos mal v roku 1431 v predikáte Kysfalu, no v roku 1435 už Gombosfalwa. V roku 1427 tu bolo 8 sedliackych usadlostí. Zemania tu mali kúriu, neskôr zabrali sedliakom všetky pozemky a zo sedliakov sa stali želiari. V 16. storočí tu sedliaci nehospodárili. Bývalé sedliacke polia a lúky obrábali pre zemanov želiari, ktorých tu v roku 1548 boli štyri domácnosti. Koncom 16. storočia tu Gombosovci usadili nových poddaných- želiarov. V roku 1600 tu bolo 17 obývaných poddanských domov, koncom 16. storočia boli Gombošovce stredne veľkou dedinou a stále tu sídlili malí zemania Gombosovci. Pri Gombošovciach bola osada Nimarka, ktorá zanikla, resp. splynula s Gombošovcami. V 14.-15. storočí pri nich jestvovala ďalšia osada s maďarským názvom Pruchekmal. Zo 17. storočia pochádza i tamojší kostol Panny Márie stavaný už v barokovom štýle. O jeho renováciu sa postarali tamojší zemepáni a v priebehu 20 storočia prešiel kostol ďalšími reštavráciami. Obec začiatkom 18. storočia mala vzostupný demografický koeficient a plnila si aj daňové povinnosti. Podľa dochovaného terziánskeho urbára z roku 1772 zisťujeme, že obyvateľstvo podľa zvyku robotovalo pre pánov, živilo sa poľnohospodárstvom a tiež pastierstvom, predávalo výrobky na jarmokoch v Prešove a Sabinove a mohlo voziť soľ z Prešova do Bardejova. V dedine bol aj mlyn. Podľa súpisu obyvateľstva z roku 1815 žilo v Gombošovciach 359 obyvateľov prevažne kresťanského vierovyznania a žili tu aj obyvatelia židovského vierovyznania. U obyvateľstva prevládal nižší spoločensko-sociálny status. V roku 1847 zaznamenávame pokles obyvateľstva podobne ako pri Svätom Dzure, na 316, mohlo ísť o choleru. Do roku 1869 klesol však až na 292, čoho príčinou bol odchod obyvateľstva naznačený v zápise deviatich opustených domov. Od toho istého roku sa registrujú v obci i kresťania augsburského vierovyznania a roku 1857 pribudli 2 uniati. V tomto období sa v Gombošovciach zrejme nachádzala aj krčma. Vzdelanostná úroveň bola nízka- 63% analfabetov. Obyvateľstvo sa zameriavalo na chov a pastierstvo, čo nemohlo zvýšiť hospodársku úroveň dediny pre už rozvinutý priemysel vo vyspelých častiach Uhorska. Počas 1. svetovej vojny obce trpeli pod jarmom rekvizície a vynútenej aktivizácie pre zabezpečovanie domáceho R-U vojska, východný front bol pomerne blízko. Počas 2. svetovej vojny sa tu a v okolí najmä za povstania aktivizovali nemeckí vojaci. Červená armáda prešla obcou v januári 1945. V ďalšom období dochádza k zmenám v živote obyvateľov v súvislosti s nastolením vlády Komunistickej strany, kedy obyvateľstvo začína za prácou dochádzať od priemyselných podnikov miest. Roku 1955 bola obec elektrifikovaná a Od 70-tych rokov bola obec plne začlenená do družstevného systému. V roku 1986 boli svojpomocne v Juri vybudované chodníky, kanalizácia a kultúrny dom. V obci boli uskutočnené viaceré stavebné projekty. Ďalšia etapa vývoja obce začala až po roku 1989.

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Mestá a obce okresu Sabinov (2+41)

31.12.2003