Grécka mytológia

Z Wikipédie

Grécka mytológia je súbor gréckych mýtov. Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševedúci, i nad nimi vládne Osud.

Starogrécka mytológia sa vyznačuje veľmi výraznou evolúciou od disharmonicko-monštruóznych hmlistých obrazov, ktorými sa vyznačovala v staršom období, cez harmonickejšie, prevažne zoomorfné obrazy k úplne harmonickým antropomorfným obrazom. Človek tu získal väčšiu moc nad prirdou a začína sa tu formovať osobnostný princíp. V mytologických obrazoch sa začínajú objavovať hrdinovia, ktorí často vyzývajú do boja vládcov Olympu, svedčí o tom, že v človeku stále viac rástlo presvedčenie o jeho silách.

Plastické obrazy sa nepodrobovali tak prísne nábožensko-dogmatickým systémom ako vo vychodných mytológiách; ich vzťahy boli dosť voľné. Tak ako sa zmenšoval nábožensko-kultovný obsah starogréckych mýtov, rástol význam umelecko-estetickych prvkov, ktoré v nich boli veľmi bohato zastúpené.

Najstaršími pamiatkami starogréckej mytológie sú homérske básne.

[úprava] Vznik sveta (kozmogónia)

Na počiatku bol Chaos:bezodná prázdnota alebo zmätok živlov; a prvou pôsobivou silou na svete bol Eros, „Láska“. Z chaosu sa zrodili Nyx, Erebos, Tartaros a Gaia, „Zem“, ktorá porodila Urana, „Nebo“. Títo dvaja boli manželia. Potom Uranos objal Gaiu, a z tohto objatia vznikli Hekatoncheirovia, „storukí obri“, (Briareos, Kottos a Gyes). Potomkami týchto boli Kyklopi, „guľatookí“ obri, (Brontes, Steropes a Arges), ktorí mali jediné guľaté oko uprostred čela. Oni zhotovujú Diovi blesky vo svojich podzemných dielňach pod vedením Hefaista. Sám Uranos sa zhrozil nad svojimi príšernými deťmi; spútal ich a zvrhol do Tartaru, priepasti rovnako vzdialenej od Zeme ako Zem od Neba.

[úprava] Zrod bohov (teogónia)

Ďalší synovia Urana a Gaie sú Titani: Okeanos, Koios, Hyperion, Krios, Iapetos a Kronos. Dcéry Urana a Gaie sú Titanky: Tethys, Rhea, Themis, Mnemosyne, Foibe, Dione a Theia.

Gaia sa hnevala na Urana, že jej prvé deti nahádzal do Tartaru, a preto nahovorila Titanov, aby sa mu pomstili. Titani sa dali presvedčiť - len Okeanos sa k nim nepridal - a najmladší z bratov, Kronos, prijal od matky kosák, zmrzačil otca a tým oddelil Nebo od Zeme. Z krvi, ktorá kvapkala z Uranovej rany na Gaiu, sa zrodili Erínye (lat. Fúrie), bohyne pomsty a výčitiek svedomia: Allekto, „neustávajúca“, Tisifone, „pomstiteľka vraždy“ a Megaira, „nežičlivá“. Titani zbavili Urana moci, svojich súrodencov vyviedli z Tartaru a vládu odovzdali Kronovi. Kronos potom uvrhol do želiez storukých bohov a Kyklopov a oženil sa s Rheou. Ked mu Uranos a Gaia predpovedali, že ho vlastné dieťa zbaví vlády, pojedol všetky svoje deti hneď, ako sa narodili: Hestiu, Demeter, Héru, Háda a Poseidóna. Preto keď Rhea čakala svoje najmladšie dieťa Dia, skryla sa pred Kronom na ostrove Kréta, a keď sa Zeus narodil, zabalila do plienok kameň a podala ho Kronovi, ktorý ho prehltol. Zatiaľ sa o malého Dia starali Nymfy, ktoré ho kŕmili mliekom posvätnej kozy Amalteii. Pomáhala mu Okeanova dcéra Métis, „múdrosť“: podala Kronovi jed, na čo postupne vyvrátil všetky svoje deti. Tak sa stalo, že v opačnom poradí uzreli po druhý raz svetlo sveta. Potom začal Zeus vojnu proti Kronovi a Titanom. Táto vojna trvala už desať rokov, keď Gaia predpovedala, že zvíťazí ten, kto si zavolá na pomoc zajatcov Tartaru. Zeus vyslobodil Kyklopov a storukých obrov. Kyklopi zhotovili pre Dia blesk, pre Háda prilbu, ktorá ho robila neviditeľným, a pre Poseidóna trojzubec. V strašnom boji, ktorý sprevádzalo hromobitie otriasajúce nebom a zemou a príšerné burácanie mora, Zeus premohol Krona a ostatných Titanov, zvrhol ich do Tartaru a ustanovil storukých obrov za ich strážcov. Traja Kronovi synovia si potom lósom rozdelili vládu nad svetom tak, že Zeus vládol v nebi, Poseidón na mori a Hádes v podsvetí. Zem a Olymp boli spoločné všetkým bohom. V boji Titanov postihol Diov hnev z mladších Titanov len Menoitia: Zeus ho zároveň s Kronovými bratmi zvrhol do Tartaru. Styx, ktorá so svojimi štyrmi deťmi Víťazstvom, Silou, Násilím a Žiarlivosťou pomáhala Diovi, dostala za odmenu tú česť, že najposvätnejšou sa stala prísaha, ktorú niekto vysloví pri vodách jej rieky, čo sa rútia zo skaly v podsvetí.

[úprava] Potomkovia Titanov

Potomkami Titanov sú:

dcéry Okeana a Thetys: tritisíc Okeaníd, Asia, Styx, Elektra, Doris, Eurynome, Amfitríta a Metis
dcéry Koia a Foibe: Asteria a Léto
deti Hyperiona a Theie: Eos, „Zora“, Hélios, „Slnko“ a Seléna, "Mesiac"
deti Kria a Eurybie (dcéry Ponta): Astraios, Pallas a Perses
synovia Iapeta a Asie: Atlas, Prometeus, Epimeteus a Menoitios
deti Eos a Astraia: Vetry a Hviezdy
dcéra Persa a Asterie: Hekate
deti Pallanta a Stygy: Niké,"Víťazstvo", Kratos,"Sila", Bié,"Násilie" a Zelos,"Žiarlivosť".