Gerlachovský štít

Z Wikipédie

Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach) je najvyšší vrch Vysokých Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov.

[úprava] Geológia

Gerlachovský štít s Gerlachovským kotlom v strede panorámy Vysokých Tatier z Popradu

[úprava] História

Merania výšky tatranských štítov sa datujú rokom 1763, keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie, čiže kartografické spracovanie celej habsburskej monarchie. Uskutočňovali ich vtedy vojenskí merači pod vedením Waldaufa a Fleischera, ale ich výsledky neboli publikované. Zrejme na základe týchto meraní bolo v roku 1780 v diele „Geographie des Königreichs Ungarn“ uviedené, že najvyšším štítom celých Tatier je Kriváň. K takému istému záveru dospel v roku 1788 i bratislavský mineralóg Ján Fichtel, ktorý výšku Kriváňa odhadol na 3800 m n.m. Anglický cestovateľ Robert Townson považoval za najvyšší štít Tatier Lomnický štít. Ani vedci v 19. storočí, medzi nimi i známy švédsky botanik Göran Wahlenberg, neurčili výšku tatranských vrcholov správne. Ako najvyšší uvádzali Lomnický alebo Ľadový štít. Gerlach svojou výškou figuroval až na štvrtom mieste. V rokoch 1837 a 1838 robil merania tatranských štítov Ľudovít Greiner, riaditeľ jelšavskej Lesnej správy koburgovského veľkostatku. Až on správne zistil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlach. Verejnosť však Greinerovu informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia.

[úprava] Názvy Gerlachu

Gerlachovský štít sa v 19. storočí volal „Štít Františka Jozefa“ a v 50. tych rokoch 20. storočia počas komunistického režimu „Stalinov štít“.

[úprava] Výstupy

Prvými bezprostrednými návštevníkmi Gerlachovského štítu boli poľovníci a botanici. Je možné, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol. Pravdepodobne prvým človekom, ktorý dokázateľne v roku 1834 stál na vrchole, bol spišský Nemec Ján Still (1805 - 1890), učiteľ na katolíckej škole v Novej Lesnej. Na tejto túre sa zúčastnil spolu so svojím švagrom Gellhofom, staviteľom z Veľkej, Martinom Urbanom Spitzkopfom, mlynárom z Novej Lesnej a s dvoma ďalšími neznámymi lovcami kamzíkov.

[úprava] Turizmus

Výstup na Gerlachovský štít je povolený len s doprovodom horského vodcu. Cena sa pohybuje okolo 2000 Sk na osobu. Vodcovia, ktorí pracujú pod hlavičkou Horskej záchrannej služby účtujú 6000 korún na výstup, pričom berú maximálne štyroch ľudí.

[úprava] Externé odkazy

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.