Bošany

Z Wikipédie

Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Trenčiansky
Okres:	Partizánske
Región:	Stredné Ponitrie
Poloha:	48° 35' 00" s. š. 18° 12' 00" v. d.
Nadmorská výška:	174 m n.m.
Rozloha:	15,590 km²
Počet obyvateľov:	4298 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	276 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1183
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	542733
EČV:	PE
PSČ:	956 18
Telefónna predvoľba:	0 38
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	SNP 112
E-mail:	oubosany@stonline.sk
Telefón:	542 72 97
Fax:	542 72 97
Politika
Starosta:	Ing. Pavel Štros
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Bošany sú obec na Slovensku, ktorá leží na hranici Trenčianskeho kraja a Nitrianskeho kraja a je vzdialená cca. 122 km severovýchodne od Bratislavy.

Obsah 1 História 2 Poloha 3 Povrch 4 Podnebie 5 Vodstvo 6 Pôdy 6.1 Pôdne typy 6.2 Pôdne druhy 7 Rastlinstvo 8 Živočístvo 9 Chránené územia 10 Obyvateľstvo 10.1 Vierovyznanie 11 Poľnohospodárstvo 12 Priemysel 13 Doprava 14 Kultúra 15 Školstvo 16 Zdravotníctvo 17 Infraštruktúra 17.1 Maloobchodná sieť 17.2 Služby 18 Stavebné pamiatky 19 Známe osobnosti obce 20 Príbehy, povesti, vtipy 20.1 Povesť o Bošianskom kostole:

[úprava] História

Osídlenie bolo už od praveku, slovanské sídlo v čase Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1183, kde sa spomína ako Bossa. Názov obce vznikol z mena Boš (Bohuš,Bohumír). Z ďalších písomných správ sa dozvedáme, že v 17. storočí bol majiteľom úrodnej nížiny Diviak po Bošany rod Diviakovcov a Bošany boli ich dedičným majetkom. Neskôr prevzali názov Bošany i do svojho priezviska - Bossanyiovci. V roku 1593 sa spomínajú Veľké a Malé Bošany v súvislosti s majetkovým sporom medzi rodmi. Po pripojení Malých Bošian (1924) a Baštína (1960) sa utvorila veľká stredisková obec. Po oslobodení sa v obci začala rozvíjať moderná skupinová a individuálna výstavba. V rokoch 1976 - 1979 tu bolo postavené panelové sídlisko Lúžok.

[úprava] Poloha

Bošany sa rozprestierajú na strednom toku rieky Nitra, po obidvoch jej brehoch, v blízkosti s Bebravou a Vyčomou. Bošany z juhovýchodu obklopuje pásmo Tribečských vrchov, zo západu výbežky Považského Inovca a zo severu Strážovské vrchy. Ani jedno z pohorí nezasahuje priamo do obce. Obec sa nachádza v nadmorskej výške 174 m. n. m., najvyššia je 239 m (Plánička). Obec leži v Trenčianskom kraji na hranici s Nitrianským krajom. Patrí do okresu Partizánske. Okresné mesto je vzdialené cca. 12 km. Od okresného mesta susedného okresu, Topoľčian, vzdialené cca. 9 km. Neďaleko Bošian sa nachádza obec Sádok. Východne od Sádku sa nachádza obec Klátova Nová Ves. Z východnej strany sa nachádza obec Turčianky. Bošiansky chotár svojej severnej časti prechádzal na pravý breh rieky Nitry, kde susedil s Chynoranmi. Západnú hranicu Bošian uzatvarajú chotáre Chlebian a Krušoviec.

[úprava] Povrch

Bošany ležia v strednej časti Nitrianskej pahorkatiny. Dnešna podoba Bošianského chotára je vysledkom zvláštneho pôsobenia prírodných síl a človeka. Terén je na západnej strane a severozápadnej strane úplne rovinatý. Smerom na východ mierne stúpa do zmenených svahov. Obec má rozlohu 1559 ha. Povrch chotára tvoria treťohorné usadeniny, pokryté riečnymi uloženiami a sprašou. Do územia obce nezasahuje žiadne pohorie, ale v okolí sú Tribečské vrchy, Vtáčnik a Stražovské vrchy.

[úprava] Podnebie

Bošany svojou polohou patria do oblasti mierne teplej s ročným zražkovým priemerom 350 – 700 mm. Klimatická oblasť sa zaraďuje do mierných zemepisných šírok. Priemerná teplota v januári je od -2 °C až -3 °C a v júli 19 °C až 20 °C. V lete je 60 % zrážok a v zime 40 % zražok. Akumulácia medzi najteplejším mesiacom sa pohybuje okolo 22 °C. Priemerná teplota sa pohybuje od 9 °C do 10 °C. Trvanie snehovej pokrývky je 6 - 103 dní. Priemerná výška snehovej pokrývky je 22 cm.

[úprava] Vodstvo

Cez Bošany preteká rieka Nitra, ktorá pramení pod Reváňom na svahoch Malej Fatry a svojho času patrila medzi najrybnatejšie rieky Slovenska. V dôsledku záplav je koryto rieky vyregulované a dnes má tvar písmena U. Prietok vody v rieke je regulovaný pomocou dedinskej hate, postavenej na sídlisku Lúžok. Rieka má dva prítoky: prítok rieky Vyčomy a Bebravy. Jazero v Bošanoch nie je, ale na uspokojenie kúpania chtivých l'udí stačí aj spomínaná hať. Spodné vody nie sú hlboké a vykazujú vysokú tvrdosť. Majú veľmi veľký hospodarský význam. Sú zdrojom pitnej a priemyselnej vody a ich množstvo a kvalita je hlavným faktorom hospodarského rozvoja a prosperity. Rieka Nitra je sučasťou úmoria Čierneho mora. Najvyšší vodný stav má tok v marci, v čase topenia snehu. Najvyraznejší pokles hladiny má v septembri, čo zapričiňuje negatívna vlahová bilancia.

[úprava] Pôdy

[úprava] Pôdne typy

Bošany sa rozprestierajú na Nitrianskej sprašovej pahorkatine, kde sú nivné pôdy. Nivné pôdy sú na Nitrianskej nive a na dolných tokoch vačšich prítokov Nitry a Bebravy. V okolí rieky Nitry sa vyskytujú glejové nivné pôdy. Nachádajú sa tu aj hnedozemné pôdy, pred Sádkom a Partizánskym.

[úprava] Pôdne druhy

Zastúpenie pôdnych druhov nie je veľmi pestré. V pahorkatinách je zastúpená hlinitá pôda. Najväčšie zastúpenie majú pôdy hlinité, ktoré sú ľahko obrabateľné a úrodné. Tiež sú tu aj ilovitohlinité pôdy. Spraše Nitrianskej pahorkatiny ohrozuje erózia, preto sa musí venovať pozornosť a starostlivosť pôde.

[úprava] Rastlinstvo

Vzhľadom na mierne teplú oblasť je rastlinstvo v oblasti Bošian rôznorodé. Striedajú sa tu teplomilné rastlinstvo so suchomilnými. Pôvodna vegetácia zaznamenala výrazne zmeny. Pôvodné lesy nížin boli premenene na polia. Pri pestovaní kultúrnych rastlín sa rozšírila burinná vegetácia. Pozdľž rieky rastú najmä jelše, vrby, na brehoch rôzne druhy tráv: stoklas jálový, ovsík obýčajný, lipnica lúčna a reznačka laločnatá. Priamo v obci sa darí gaštanom, javorom, agátom a samozrejme všetkým druhom ovocných stromov. Výskyt topoľov je hlavne v oblasti futbalového a školského areálu. Častý je aj výskýt breza a orecha. V záhradkách obyvateľov nájdeme od snežienok, fialiek, narcisov a tulipánov po ruže, muškáty a rôzne iné okrasné kvety a kríky.

[úprava] Živočístvo

Bohatstvo živočístva v súčastnosti je výsledkom dlhodobého vývoja. Obyvatelia Bošian chovajú vo svojich dvoroch domáce zvieratá - sliepky, kačice, husi, ošípané, kozy, morky, holuby, zajace, mačky, psov a hovädzí dobytok, kone, kravy a niektorí aj včely a ovce. Z volne žijúcich živočíchov sa tu vyskytujú mnoho obojživelníkov: ropucha zelená, ropucha obyčajná a skokan hnedý. Z cicavcov: netopiere, kuna, jež, lasica a tchor. Najznamnejšie hlodavce napríklad: hraboš, myš, potkan a sysel'. Z ulitníkov tu nájdeme slimákov. Z vtáctva tu tiež vidíme: pipišky, lastovičky a hrdličky. Rozširený je aj drozd čierny a škorec. K živočíchom, ktoré najdú stravu v blízkosti človeka patria pavúky, šváb obyčajný, ros domový, voš, mravce, osy, motýle, komáre a muchy. V poli stretneme aj jarabicu pol'nú, bažanta i prepelicu.

[úprava] Chránené územia

Prírodné bohatstvo,ktoré v súčastnosti máme, treba zachovať aj pre budúce generácie. Preto vznikol komplex chránených území. Hoci ich je v našom i susednom okrese vel'a, ani jedno do priestoru obce a okoliu priamo nezasahuje.

Chránené živočíchy: Medzi chránené živočíchy patrí: jašterica stromová a úžovka stromová.

Chránené stavebné pamiatky: K chráneným stavebným pamiatkam patria plastiky svatých - sv. Floriána a sv. Anton.

[úprava] Obyvateľstvo

Počet obyvateľov:

V roku 1869 v obci žilo 1259 l'udí. V sučastnosti žije v obci trvalo osídlených 4430 (31.12.2005) obyvatel'ov z toho: žien - 2162 mužov - 2145 Priememá hustota obyvateľstva je 291 obyv./km2. Priemerný vek obyvatel'ov je 35 rokov.

Národnosť:

Vacšina občanov je slovenskej národnosti - 98,9 %. Menej je nemeckej a rómskej národnosti - 0,2 %. Najmenej je českej, pol'skej a maďarskej národnosti - 0,1 %

[úprava] Vierovyznanie

• Rímsko-katolícke - 86,5 %
• Evanjelické náboženstvo - 1,2 %
• Pravoslavné náboženstvo - 0,05 %
• Bez náboženského vyznania - 5,3 %
• Iné náboženstvá - 0,02 %

[úprava] Poľnohospodárstvo

V stredoveku na území Bošian bol les, háje a močariny. Vzrástol počet obyvateľstva od 14. storočia. V zrástala aj potreba novej poľnohospodárskej pôdy. V roku 1950 tu bolo založené prvé JRD. V súčasnosti je na území obce lokalizované jedno zo stredísk poľnohospodárskeho podniku AGRO-COOP Klátova Nová Ves, a.s. Sedliaci preto začali klčovať nekultivovanú pôdu a zakladali nové polia. Úrody obilia skladovali v zemných sýpkach. Dnes, keď je chotár obce úplne odlesnený, jeho celá plocha sa využíva na poľnohospodárstvo. S kultivovaných rastlín sa pestuje: pšenica, jačmeň, kukurica, raž, zemiaky, cukrová a kŕmna repa, mak a repka olejná. Z krmovín je to predovšetkým ďatelina a rôzne zmiešaniny. V záhradách obce sa darí: jabloniam, hruškám, čerešňiam, slivkám, orechom a iným ovocným stromom. Pestujú sa tu aj egreše, ríbezle a vínna réva. Polia patria zväčša do poľnohospodárskeho družstva Vyčomy. Dedinskí pestovatelia sú zase organizovaní vo zväze záhradkárov.

[úprava] Priemysel

Bošany sú známe svojou kožiarskou tradíciou, ktorá siaha do 50-tych rokov minulého storočia. Vtedy bola založená továreň na výrobu koží. V tom čase prišiel do Bošian rakúsky podnikateľ, majiteľ garbiarskej továrne v Kremži Adolf Schmidt, ktorý chcel nakúpiť stromovú kôru potrebnú na spracovanie koží. Schmidtovi sa zapáčil areál majera i mlyn a založil ďalší garbiarský podnik. Bošany mali výhodné podmienky na spracovanie koží predovšetkým kvôli dostatku vody v rieke Nitre a lesov, ktoré ukrývali stromovú kôru potrebnú na výrobu moridla. Začali sa vyrábať hnacie remene a výrobky pre armádu, neskôr aj obuv (tzv. baganče). Po smrti A.Schmidta v roku 1899 sa stal majiteľom jeho zať Július Leidenfrost, ktorý zaviedol výrobu laku. Ked' sa začala l. svetová vojna vyrábali sa remene na pušky, opasky, chrániče na poľné lopatky, postroje na kone a iné. V roku 1930 kúpil Bošianskú garbiareň za 4 milióny Sk Tomáš Baťa, ktorý začal s výrobou obuvi. l. januára 1953 po reorganizácii priemyslu bol utvorený podnik nesúci súčasný názov Koželužne Bošany. Baťa postavil aj obyvateľom obce v Malých Bošanoch tzv. Baťové domy (Červenu kolóniu) ktorá ma pomenovanie dodnes. Dnes je závod zatvorený. Je však nádej, že výroba bude rozbehnutá. V prevádzke je zatiaľ čistička vody a pár firiem napr. Rialto, atď.

[úprava] Doprava

V minulosti Bošany ležali na dôležitej cestnej križovatke medzi stredným a západným Slovenskom, na rozhraní Nitrianskej, Tekovskej a Trenčianskej stolice. I dnes obec Bošany leží na jednej z dvoch významných ciest spájajúcich Nitru s Horným Ponitrím. Dolné Pohronie spája z Bošanmi cesta vedúca cez Klátovu Novú Ves. Pre ich dobrú polohu boli už v minulosti jarmočným mestom. Po vzniku továrne a jej rozmachu bolo spojenie takmer s každou dedinou a mestom v okolí. Železničná doprava je umiestnená trochu mimo obce, preto osobná a železničná doprava nie je tak využitá. Lepšie je to s nákladnou železničnou dopravou, ktorá má v Bošanoch ideálne podmienky.

[úprava] Kultúra

V minulosti malí Bošany bohatý kultúrny život. Po založení divadla si už v roku 1912 mohli Bošanci pozrieť prvú ochotnícku divadelnú hru „Za slobodu“. Veľkej oblube sa tešilo kino, ktoré dnes už neexistuje. Bošianská dychová hudba svojími vystúpeniami rozdávala radosť občanom obce i okolia. Zachovala sa dodnes i ked' trochu zmenšenej podobe. V obci nechýbal ani spevácky zbor. Prvý vznikol v roku 1921 a v roku 1974 si zväz žien založil nový, ženský spevokol. Telovýchovné športové kluby dosahujú i dnes výborné výsledky hoci ich finančná situácia je zlá. Je tu zväz požiarníkov, invalidov, záhradkárov, chovatel'ov a kinologický klub. Mládež sa stretáva v kluboch skautov alebo vo Farskom pastoračnom centre ktore sa nachádza vedľa kostola. Obec je známa svojím jarmokom, ktorý nadvazuje na staré jarmočné tradície. Úroveň kultúry by povzdvihol rozostavaný nový Kultúrny dom, ktorý sa u nás málo využíva. Bohužiaľ opať všetko stojí na financiách. Klub dôchodcov oživuje staré tradície a zvyky a ukazuje mladým život v minulosti.

[úprava] Školstvo

Prvý doklad o existencii školstva je z roku 1584. V školskom roku 1937-38 bola otvorená v kaštieli terajšieho Parku hrdinov meštianská škola. Prvým riaditeľom sa stal Alexander Ondrášik. V roku 1950 chodilo do školy 698 žiakov, bolo 18 učební a učilo sa na 5 miestach. V auguste roku 1961 bol otvorený nový školský areál, ktorý mal 17 učební, telocvičňu a športové ihriská. Školu navštevovali aj žiaci zo susedných dedín. Od roku 1950 bola zriadená hudobná škola. V roku 1959 bola založená prvá materská škôlka pre 15 detí. Ďalej bol vybudovaný objekt detských jaslí pre 80 detí. V súčastnosti máme 1 materskú škôlku, ktorá sa nachádza sa na sídlisku Lúžok a má 4 triedy. V obci boli jasle, ale tie sú z finančných dôvodov zrušené. Základná škola je na školskej ulici. Riaditeľom školy je Jozef Kušnier a zástupkyňami sú : p.uč. Kontúrová a p.uč. Gajdošíková. Skladá sa z 2 budov. V prvej budove sú žiaci prvých a druhých tried, je tu tiež jedáleň a školský klub mládeže. Druhá budova sa delí na blok A, B. Naša škola má 542 žiakov, 24 tried, 33 učiteľov a 13 nepedagogických učiteľov. V bloku A sa nachádza riaditeľňa, zástupcovňa, p.tajomníčka a kancelária výchovného poradcu. Základná škola dosahuje pravidelne dobré výsledky v rámci Slovenska v športovej činnosti i vo vedomostných súťažiach či olympiádach. V Bošanoch nechýba ani ZUŠ a SOU-Kožiarske.

[úprava] Zdravotníctvo

Bošany májú nové zdravotné stredisko, ktoré sa nachádza na ulici M.R.Štefánika, v budove bývalého OÚ - Kožiarského. Sú tu dve praktické lekárky pre dospelých: Dr. Tvrdá a Dr. Matejová, čelustno-ortopedická Dr. Ludvik Grunvald, gynekologická ambulancia Dr.Anton Nemčik a detský lekár pre deti a dorast Dr. Anna Vincze a oš. sestra Slávka Hulíková. Pri detskej lekárke je aj lekáreň Amadeus. Ochorenia chrupu lieči zubný lekár Mudr. Jozef Škripec, ktorý má sídlo pri bývalom zdravotnom stredisku na Moyzesovej ulici a oš.sestra Gáliková. Pohotovostnú službu tu bohužial' nemáme, ale najbližšie je pohotovostná služba Nemocnica s poliklinikou Partizánske alebo Topoľčany.

[úprava] Infraštruktúra

[úprava] Maloobchodná sieť

Prevládajú v nej predajne potravín, ktorých je 12 (napr.Kavo,llva,Wodan,Non-stop…) ďalej máme 3 predajne mäsa (Mäso-udeniny, Mäso, Agro-group) pekáreň Ďurkovič, drogériu, odevné predajne (lvana, Bajka, lbis, Janiva, Nimos, Antex, Mariatex, Kortex) metrový a bytový textil-Milka, domáce potreby, predajňu nábytku- Nábytok, koberce a textil, predajňa elektrotechniky - Asyx., tri novinové stánky, potreby pre záhradkárov - Záhradkárske potreby, čerpaciu stanicu Slovnaft.

[úprava] Služby

Služby naším občanom poskytuje: Pošta, Požiarná zbrojnica, Sporiteľňa, Komerčno-právna kancelária, Pohrebná služba, Zákazkové krajčírstvo, 2 kaderníctva, Zlatníctvo, Videopožičovňa, Opravňa obuvi, Stávkové kancelárie-Niké, Formula, Keno 10 a Športka, Zámočníctvo - Profil. Ďalej je tu hotel Orange Dream, reštaurácia: Mana, Penzión Dávid. krčmy a hostince: napr. Kameň, Hostinec u Rybára, Hostinec u Paterka, Hostinec pri Mlyne, Kasíno.

[úprava] Stavebné pamiatky

V obci sú rôzné stavebné pamiatky. Jednou z nich je aj renesančný kaštieľ, ktorý pochádza z roku 1550, ale nadvazuje na staršiu gotickú stavbu. Staval sa ako štvorkrídlový opevnený s nárožnými vežami. Bossanyiovci však stačili postaviť iba 2 dvojpodložné krídla s 2 vežami a 1 jednopodložné. Nedokončenú stavbu mala nahradiť reprezentačná vonkajšia úprava - nepomerne vysoké štítové steny (zakrývajúce strechou) sú zakončené štítovými atikami. Zachované sú aj zvyšky gotickej výzdoby fasád, renesančná grafitová výzdoba, valené klenby a baroková štuková výzdoba. Druhý klasicistický kaštieľ pochádza z roku 1776, stojí uprostred obce v parku. Je to dvojpodlažná bloková stavba s manzardovou strechou v nárožiach. K ďalším pamiatkám patria: Rímsko-katolícky kostol z roku 1777, 2 kaplnky a plastiky svätých - sv. Floriána a sv. Antona v strede Bošian.

[úprava] Známe osobnosti obce

Medzi občanov, ktorí sa zaslúžili o dobré meno Bošian patria jednotlivci z radov garbiarov, roľníkov, kňazov, lekárov a iných. K najvýznamnejším patrí J. CH. Korec, nitriansky kardinál. Ďalším významným rodákom je Otto Berger, zakladateľ stávkových kancelárii Niké, elektrotechnický inžinier, vynálezca a odborník vo svojom odbore, bol autorom významných objavov v tejto oblasti. Rastislav Kostka a Andrea Kostková patria k mladšej generácii, momentálne v Bošanoch nežijú. Preslávili sa v športovej činnosti vo futbale a v hádzanej. A nesmieme zabudnúť ani na Jána Fábika - výtvarníka a kronikára obce, podľa jeho návrhu bol zhotovený erb Bošian. Študoval na BŠP v Zlíne, bol aj dlhoročným prispievateľom podnikového časopisu Budovateľ (predchodca časopisu Tempo). Namaľoval Bošianský kostol, ktorý bol odovzdaný pápežovi Jánovi Pavlovi II.

[úprava] Príbehy, povesti, vtipy

[úprava] Povesť o Bošianskom kostole:

Do dediny prišiel svojho času cirkusant, ktorý vlastnil medzi zvieratami aj osobitne chovaného býka, s ktorým sa pýšil široko- d'aleko. Vtedajší zemepán sídliaci v staršom kaštieli, mal v tom čase bežnú zvyklosť: dobre živeného a cvičeného medved'a, ktorý bol ozdobou pánského dvora. Majitelia oboch zvierat sa kvôli senzácii dohodli, že svoje zvieratá vyskúšajú vo vzájomnom boji. V dohodnutý deň po náležitej príprave a záujme divákov z obce i širokého okolia, pustili zvery-zápasníkov do arény, aby preukázali svoje umenie a hlavne silu s ktorou sa do seba pustili. Po ťažkom a namáhavom boji za búrlivého pokriku zvedavcov zvíťazil pánsky medved'. Statočný býk cirkusanta podľahol zraneniu, ktoré mu spôsobil hrdinský macko. Nesmierne šťastný pán gróf na pamiatku svojho hrdinu dal vyhotoviť sochu svojho obľúbeného zvieraťa, ktoré ho takto preslávilo a túto sochu nechal osadiť na vežu kostola, kde drží v objatí kríž - symbol kresťanstva.

Mestá a obce okresu Partizánske (1+22)	31.12.2003
Bošany | Brodzany | Hradište | Chynorany | Ješkova Ves | Klátova Nová Ves | Kolačno | Krásno | Livina | Livinské Opatovce | Malé Kršteňany | Malé Uherce | Nadlice | Nedanovce | Ostratice | Partizánske | Pažiť | Skačany | Turčianky | Veľké Kršteňany | Veľké Uherce | Veľký Klíž | Žabokreky nad Nitrou