Bernolákovci
Z Wikipédie
Bernolákovci boli jedna z dvoch hlavných skupín slovenského národného obrodeneckého hnutia nazvaná podľa Antona Bernoláka.
Prvá generácia bernolákovcov pôsobila od 80. rokov 18. storočia do 20. rokov 19. storočia v týchto centrách: Bratislava, Trnava (sídlo Slovenského učeného tovarišstva). Jej najzávažnejším činom je uzákonenie slovenčiny ako národného spsiovného jazyka (bernolákovčina) a jej uvedenie do krásnej, náučnej a náboženskej literatúry.
Predstaviteľmi prvej genrácie bernolákovcov sú okrem A. Bernoláka: J. Fándly, J. I. Bajza, O. Mesároš.
Druhá generácia bernolákovcov pôsobila v 20. a 30. rokoch 19. stor. v centrách: Ostrihom, Budín, Pešť. Snažili sa rozvíjať slovenský jazyk a prekonať jazykovú a konfesionálnu rozdvojenosť slovenských národných obrodenencĺych síl. Tomuto cieľu slúžila aj Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej.
Najvýznamnejšími predstaviteľmi druhej generácie bernolákovcov sú: J. Palkovič, J. Hollý, M. Hamuljak, J. Herkeľ, J. Koiš.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
