Andreas Vesalius
Z Wikipédie
Andreas Vesalius (tiež Andreas Vesal alebo Andreas van Wesel) (* 31. december 1514 – † 15. október 1564) bol flámsky lekár a anatóm. Je považovaný za zakladateľa novodobej anatómie človeka a autorom jednej z najvýznamnejších kníh o nej - De Humanis Corporis Fabrica.
[úprava] Detstvo a vzdelanie
Vesalius sa narodil v Bruseli, ktorý bol vtedy súčasťou Svätej ríše Rímskej, lekárskej rodine. Jeho otec, Andries van Wesel, bol ľavobočkom Everarda Van Wesela, kráľovského lekára cisára Maximiliána I. Andries pokračoval v službe Maximiliánovi ako lekárnik, a neskôr ako komorník jeho nástupcu Karola V. Podporoval svojho syna v tejto rodinnej tradícii a prihlásil ho do kresťanskej školy (anglicky Brothers of the Common Life School) v Bruseli, aby sa naučil grécky a latinsky, rečiam vzdelancov tej doby.
V roku 1528 Vesalius začína štúdium na Katolíckej univerzite v meste Leuven (Pedagogium Castrensis), no keď jeho otec dostáva v roku 1532 miesto komorníka, rozhodne sa venovať medicíne na Univerzite v Paríži, kam sa presťahoval v roku 1533. Tu pod patronátom učencov ako Jacques Dubois (Jacobus Sylvius) a Jean Ferne študuje Galénove teórie. Do tohoto obdobia sa datuje vznik jeho záujmu o anatómiu - často ho bolo vídať na Cintoríne Neviniatok (angl. Cemetery of the Innocents) skúmať kosti.
V roku 1536 je nútený opustiť Paríž pre otvorenú roztržku medzi Svätou rímskou ríšou a Francúzskom, a vracia sa do Leuvenu. Tu pod vedením Johannesa Wintera von Andernach dokončuje svoje štúdium a nasledujúci rok promuje. Jeho diplomová práca - Paraphrasis in nonum librum Rhazae medici arabis clariss ad regem Almansorum de affectum singularum corporis partium curatione, bola komentárom k deviatej knihe Al-Raziho. V Leuvene zostáva len krátko a po hádke so svojim profesorom odchádza v roku 1536 do Benátok a odtiaľ pokračuje na Univerzitu v Padove (Universitas aristarum), kde v roku 1537 dokončuje svoj doktorát.
