Altajská republika

Z Wikipédie

Altajská republika je republika Ruskej federácie.

Obsah

1 Prírodné podmienky
2 Obyvateľstvo
3 Ekonomika
4 Doprava
5 Mestá

[úprava] Prírodné podmienky

Nachádza sa v Južnom Sibíri na hranici s Mongolskom a Kazachstanom, niekedy sa jej hovorí tiež Ruský Tibet. Má rozlohu 92 600 km² a 202 947 obyvateľov. Hlavným mestom je Gorno-Altajsk. Platí tu Novosibírsky čas (SEČ+ 5 hod).

[úprava] Obyvateľstvo

V republike žije 57 % Rusov, co je asi 116 000 ľudí. Ďalej nasledujú etnickí Altajci, čo je iba 30,7 % obyvateľov - 62 000 ľudí. Tiež sú tu zastúpené menšiny z bývalých republík ZSSR, ako napr. Ukrajinci alebo Kazaši. V krajine je iba jedna univerzita, ktorou je Gorno-Altajská štátna univerzita.

[úprava] Ekonomika

V republika prevláda pestovanie poľnohospodárskych plodín, ktoré spracováva potravinársky priemysel (ten je v Altajskej rep. rozvinutý najviac). Nasleduje ťažba dreva (do republiky čiastočne zasahuje severská tajga). V krajine je tiež veľa nerastných surovín (napr. zlato, striebro, železná ruda, lítium a ďalšie), ktoré sa ťažia.

[úprava] Doprava

Republika nemá železnicu. Hlavný cestný ťah vedie z Gorno - Altajska do mesta Koš - Agač horskými údoliami a ďalej na juh, priesmykom Dörböt Dabaan do Mongolska. Tiež je tu niekoľko letísk pre osobnú dopravu.

[úprava] Mestá

Gorno-Altajsk
Koš Agač
Čibit
Argut
Elekmonar
Usť-Kan
Usť-Ulagan

Ruské federálne subjekty

republiky	Adygejsko \| Altajsko \| Baškirsko \| Buriatsko \| Čečensko \| Čuvašsko \| Dagestan \| Chakasko \| Ingušsko \|Jakutsko \| Kabardsko-Balkarsko \| Karelsko \| Komi \| Kalmycko \| Karačajsko-Čerkesko \| Mari \| Mordviansko \| Severné Osetsko \| Tatársko \| Tuva \| Udmurtsko
kraje	Altajský \| Chabarovský \| Krasnodarský \| Krasnojarský \| Permský \| Prímorský \| Stavropoľský
oblasti	Amurská \| Archangeľská \| Astrachánska \| Belgorodská \| Brianska \| Čeľabinská \| Čitská \| Irkutská \| Ivanovská \| Jaroslavlianska Kaliningradská \| Kalužská \| Kamčatská \| Kemerovská \| Kirovská \| Kostromská \| Kurganská \| Kurská \| Leningradská \| Lipecká \| Magadanská \| Moskovská \| Murmanská \| Nižnonovgorodská \| Novgorodská \| Novosibirská \| Omská \| Orenburská \| Oriolská \| Penzianska \| Pskovská \| Rostovská \| Riazanská \| Sachalinská \| Samarská \| Saratovská \| Smolenská \| Sverdlovská \| Tambovská \| Tomská \| Tverská \| Tulská \| Ťumenská \| Ulianovská \| Vladimírska \| Volgogradská \| Vologdská \| Voronežská
federálne mestá	Moskva \| Petrohrad
autonómne oblasti	Židovská
autonómne okruhy	Aga \| Čukotka \| Evensko \| Chantyjsko-Mansijsko \| Koriacko \| Jamalsko \| Nenecko \| Tajmýrsko \| Usť-Orda