Advent
Z Wikipédie
Advent (z lat. adventus príchod) je prvá časť liturgického roka vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním – sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času (parúzia), ale taktiež sa nezabúda na osobitnú úctu Ježišovej Matky[1] napríklad tzv. rorátnou sv. omšou v dňoch od 16. decembra. Preto adventné obdobie je časom nábožného a radostného očakávania.[2]
Liturgickou farbou pre advent je farba fialová.
Obsah |
[úprava] Čítania liturgických textov
Čítania evanjelií počas adventu sa vzťahujú na Ježišov príchod (prvá nedeľa), na Jána Krstiteľa (druhá a tretia) a na udalosti bezprostrednej prípravy (štvrtá nedeľa).
Čítania zo Starého zákona tvoria prorctvá (túžba po očakávaní) o Mesiášovi od proroka Izaiáša.
Čítania od Apoštolov počas adventu obsahujú povzbudenia. [3]
[úprava] Dejiny adventu
Pôvodne pochádza pojem advent z gréckeho pojmu ἐπιφανεία (epifaneia zjavenie), ktorý označoval príchod božstva do chrámu alebo návštevu kráľa.
Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nikdy sa toto obdobie nechápe ako čas pokánia v tom zmysle ako je to v pôste (napr. stále sa spieva Aleluja). Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostal v 4. storočí z kresťanského Východu do Gálie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očákavaním Krista na konci časov. V Gálii sa od 5. storočia advent začínal už na sv. Martina a v Španielsku 24. novembrom. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna.
Vianočné obdobie (advent + vianoce) sa od 4. storočia pohybovalo medzi 11. novembrom a 6. januárom, na ktorý pôvodne pripadala oslava narodenia Ježiša Krista (dnes slávnosť Zjavenia Pána čiže Epifania). Týchto osem týždňov predstavovalo (s výnimkou nediel, ktorými si stále pripomíname vzkriesenie) spolu 40 dní.
Začiatky adventu siahajú do 4 storočia, kedy sa v oslavuje určitý počet (2 až 6) adventných nediel a až pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne.[4]
[úprava] Advent v cirkevnom kalendári
Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Advent sa končí po západe slnka na Štedrý večer (vigília Sviatku Narodenia Pána). 3. adventná nedeľa sa nazýva Gaudete a oproti ostatným adventným dňom nie je jej liturgickou farbou fialová, ale ružová. Advent trvá do prvých vešpier Narodenia Pána.
Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), preto aj advent je rozdelený na dve časti kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch a modlitbách.[5]
Pravoslávna cirkev dodržuje až dodnes šesťtýždňový advent, ktorý trvá od novembra do 24. decembra, a to ako obdobie pôstu. Zároveň advent nepredstavuje začiatok cirkevného roka, ktorý sa na Východe začína 1. septembra.
V západnej tradícii je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Dnes sa však advent komerčne využíva, a preto o ňom ako o období upokojenia nemožno hovoriť. Advent sprevádza adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ, deti často otvárajú adventný kalendár.
[úprava] Referencie
[úprava] Pozri aj
- adventný kalendár
- adventný veniec
| Liturgický rok | ||||||
| Advent | Vianoce | Liturgické medziobdobie | Pôst | Veľká noc | Turíce | Liturgické medziobdobie |
